Starali sme sa o opustené pomníčky
Keď nás prestalo baviť hrať divadlo na dvore aj telocvičňa na ulici, vybrali sme sa na Ondrejský cintorín. Malá vchodová bránička z ulice Vuka Karadžiča bola vždy otvorená. Tadiaľ sa vchádzalo na „detský cintorín“. Za vchodom býval hrobár s rodinou. Prekročením bránky zmĺklo naše hlasné rozprávanie i chichotanie.