S najmenšou loptičkou prišli úspechy
Hra začala u nás písať svoju históriu v marci 1925, keď vznikla ČsTTA. V Anglicku ju však poznali od roku 1809, keď priviezli loptičky z Ameriky. Hovorievali jej malý tenis, lebo veľký bol jej predchodcom. Podľa toho sa dokonca rátali aj fiftíny a gemy.
Rakety tiež pripomínali tenis, no obtiahnuté boli pergamenom či plátnom. Loptičky boli korkové alebo z gumy. Až neskôr zvíťazil celuloid (v roku 1902) a pinkalo sa naďalej. Tak vznikal ping-pong. Kluby organizovali turnaje od vzniku asociácie. V Bratislave boli prvými PTE, YMCA, 1. ČsŠk Bratislava, Macabea, Concordia. Nový šport s najmenšou loptičkou rozširovali najmä M. Švec, Ľ. Mutňanský, J. Kouklík, K. Morávek. V roku 1931 bolo v ČsTTA 161 hráčov z 31 klubov. Prvé majstrovstvá Slovenska boli už v decembri 1927 a roku 1933 sa konalo prvé medzištátne stretnutie Slovensko - Anglicko (2:6). Prvými reprezentantmi boli Salzer, Kováč, Dukes, Hrankovič, Simbach, Sergovits. Celoštátna liga sa začala roku 1929. Najlepším družstvom bol kolektív PTE, ktorý sa stal už v roku 1931 majstrom Čs. republiky po víťazstve nad AC Sparta 8:6. Z Bratislavy hrali v celoštátnej lige aj 1. ČsŠk a YMCA. Najlepším hráčom prvého desaťročia bol Karol Morávek, reprezentant ČSR z PTE, ale hral aj za YMCU a ŠK Bratislava.
Samostatný Slovenský stolnotenisový zväz vznikol roku 1939 v kaviarni Metropol za účasti zástupcov klubov YMCA, Ružinov, MTE, DSK, PTE, VAS, Prievoz, a vtedy sa zrodilo aj prvé slovenské reprezentačné družstvo v zložení F. Tokár, M. Marinko, J. Kollárik, A. Bořuta, F. Lederer. Do konca roku zohralo 1944 presne 125 medzištátnych zápasov. Stolný tenis bol v tých rokoch neobyčajne populárny. V rokoch 1943 a 1944 sa uskutočnili prvé dva ročníky medzinárodného Dunajského pohára. Prvý bol v hoteli Tatra.
Po vojne kraľoval nad stolmi F. Tokár, päťnásobný majster sveta. Hrával s M. Marinkom, ktorý bol majstrom sveta dvakrát. Zo žien sa A. Grófová prebojovala v roku 1973 do finále dvojhry žien, a získala striebro. Neskôr privážali medaily V. Polakovič z Rače a V. Miko z Krupiny, Kollárovits, E. Butzová, I. Bosá, stále A. Grófová, R. Kasalová a ďalší. Nasledovníkmi boli M. Cích, M. Grman, T. Jančí, R. Vími, J. Truksa, V. Popovová, A. Szabová...
Neuveriteľné, ale pri 80. výročí stolného tenisu 1980 mali slovenskí hráči z vrcholných podujatí 44 zlatých, 59 strieborných a 88 bronzových medailí. Z toho 7 zlatých z MS (Tokár 5, Marinko a Miko). Miko navyše 4 strieborné a 11 bronzových. Dve zlaté prišli z ME (V. Miko). Z funkcionárov treba spomenúť najmä E. Demetroviča a Z. Kríža. Prvý je funkcionárom už viac ako polstoročie, ako hráč, tréner i predseda zväzu. Druhý sedí na funkcionárskej stoličke od svojich 25 rokov, tiež dlhoročný a súčasný predseda zväzu, teraz člen Rady riaditeľov ITTF. Dnes má SSTZ 647 klubov a 12 374 členov. Medzi 205 štátmi, v ktorých sa hrá, sa naši nestratia.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)