Opevnenie rešpektovalo ulice a domy

Mestské opevnenie rešpektovalo ulice a domy - Pamatnik1

V priebehu 13. storočia postavili obyvatelia sídliska pod hradom Pressburg okolo svojej osady kamenné opevnenie. Z pôvodne otvoreného sídliska sa tým stalo mesto. Kráľ existenciu mesta potvrdil v privilegiálnej listine. Nemecky hovoriace obyvateľstvo jednoducho prevzalo názov hradu Pressburg a začalo tak nazývať aj svoje mesto, hoci bolo od skutočného hradu oddelené až dvoma kamennými múrmi: hradným a mestským.

Mestské opevnenie rešpektovalo pôdorys už existujúcej zástavby, ulíc, verejných priestranstiev. Len výnimočne bolo treba nejaký objekt zbúrať, či záhradu zrušiť, aby tam mohol byť mestský múr. Južná časť opevnenia sledovala breh Dunaja a cesty sledujúcej tok Dunaja. Bola výnimočne priamočiara na rozdiel od iných častí, ktoré v pôdoryse vytvorili okolo mesta široký oblúk. Ulica v meste, rovnobežná s týmto úsekom hradieb, bola pre stredovekého človeka taká dlhá, že sa pre ňu zaužíval názov Dlhá ulica (Langegasse, Hosszú utca). Už v 18. storočí jej západný úsek od Vydrickej brány po Rybársku bránu dostal aj prívlastok „panská ulica" podľa nápadnej koncentrácie šľachtických palácov v tejto časti mesta. Východnú časť od Rybárskej brány po Laurinskú bránu volali už v roku 1792 „Laurenzer Gasse", v roku 1872 ju úradne pomenovali Laurenzerthorgasse, Lörinckapu utca, teda ulica pri Laurinskej bráne.

Od stredoveku do konca 18. storočia stálo v južnom rade Laurinskej ulice 18 domov. Dnes ich je deväť a medzi nimi jedna preluka len čiastočne zastavaná už vyše 60-ročným jednoposchodovým provizóriom. Približne v strede dĺžky medzi Laurinskou a Rybárskou bránou stál kráľovský dom, Domus Regni, Landhaus, ktorý slúžil ako snemovňa. Na začiatku 20. storočia bol sídlom hlavného colného úradu. V roku 1923 ho zbúrali, aby na jeho mieste vybudovali objekt Zemskej banky s pasážou. Napravo od tohto domu, smerom k Rybárskej bráne, stálo osem domov, päť z nich na úzkych stredovekých parcelách. Nasledoval širší dom grófa Erdödyho, potom rovnako široký dom grófa Széchényiho, a nárožný dom, v ktorom bol verejný kúpeľ. Erdödyho dom stojí prestavaný doteraz, v reštaurácii Upside Down sa dajú vidieť kamenné gotické sedilie prejazdu pôvodného gotického domu.

Palác Motešických postavili po roku 1840 na mieste troch stredovekých domov. Na mieste, kde stál kúpeľ a dom grófa Széchényiho, je dnes Slovenský spisovateľ. Na mieste jednoposchodového provizória (číslo 6) stáli až do konca 18. storočia dva gotické domy. Pred rokom 1800 postavili na ich mieste reprezentačný dvojposchodový dom s klasicistickou fasádou. Počas útoku Napoleonovej armády na mesto v roku 1809 pravdepodobne zhorela aj strecha toho domu. Dom rýchlo opravili a do 40. rokov 20. storočia bol stále obývaný.

Od druhej svetovej vojny je pozemok len nevhodne využitý. Zo strany Gorkého ulice tam bývali sklady, v 60. rokoch tam zriadili parkovisko. Pred rokom 1989 sa pripravovala výstavba obrovskej novostavby, ktorá mala obsahovať garáže, skúšobne divadla (vtedy sa už stavalo aj nové SND !), klub pre hercov. Zo strany Laurinskej, vtedy ešte Leningradskej, ulice mal byť aj hotel. Podľa predloženého projektu mala byť fasáda do úzkej Laurinskej ulice nevhodne prevýšená, v susedstve domu číslo 4, naproti vyústeniu Radničnej ulice, mal byť zvislý úsek fasády bez okien. Stavba sa, našťastie, nerealizovala, majitelia poschodového provizória (č. 6) uplatnili svoje oprávnené reštitučné nároky.

Nedávno sa vo fonde Múzea mesta Bratislavy podarilo identifikovať fotografiu neznámeho autora spred roka 1930. Je to záber z Radničnej ulice smerom na Laurinskú. Vľavo vidno nárožie domu číslo 3 (Walterskirchenov palác), za ním kúsok pôvodnej fasády paláca Motešických. Prízemie dnes už nejestvujúceho domu je ešte čiastočne zakryté v 19. storočí módnymi „výkladcami" (optik Schwarz, kufre a kožený tovar Schreier, dámsky klobučnický „modesalon"), ale vľavo od brány je už moderný výklad firmy Oszwald s markízou, a vedľa neho moderný portál krajčírskeho salónu Kurtz (už na fasáde domu 8, vtedy 10), ktorý bol donedávna hlavným vchodom do takzvanej diétnej reštaurácie.

Klasicistická fasáda domu veľmi dobre harmonizovala s prostredím úzkej ulice. Pri práve dokončenej rekonštrukcii vedľajšieho paláca Motešických predtým znehodnotenú fasádu voľne doplnili, čím ulica výrazne získala. Možno by bolo vhodné v budúcnosti reštaurovať aj fasádu dávno zbúraného domu číslo 6.

Štefan Holčík
FOTO - archív MMB