Leopoldovská brána bola zamurovaná

Hrad aj mesto niesli v stredoveku spoločné meno: Pressburg. Boli to však dve od seba oddelené sídelné jednotky. Hrad bol ohradený vlastným opevnením, mesto zasa svojím. Opevnenie hradného kopca sa vyvíjalo od praveku už niekoľko tisícročí, mesto si stavalo hradby až v 13. storočí.

Medzi areálom hradu a areálom mesta bolo vynechané len riedko osídlené územie, ktoré malo zaručovať vyššiu bezpečnosť. V stredoveku bolo aj toto územie svojím spôsobom chránené.

Od severovýchodnej bašty hradného opevnenia viedol kamenný múr smerom na východ až k severozápadnému nárožiu mestského opevnenia, iný múr vraj spájal hradný areál od Zigmundovej brány s mestským múrom pri Chráme svätého Martina. Ďalším múrom bola zabezpečená časť Podhradia známa ako Vydrica. Začínal sa pri západnej gotickej bráne Hradu a klesal prudko po svahu k Dunaju, kde sa napájal na opevnenie Vodnej veže.

Severné a východné predmestia boli obkolesené menej pevným, čiastočne murovaným opevnením, ktoré sa začínalo pri Hrade, klesalo pozdĺž dnešnej ulice Palisády, Hodžovým námestím, pozdĺž Kollárovho námestia, Mariánskej a Rajskej ulice na križovatku s Dunajskou, až ku dunajskému ramenu Grössling.

V čase tureckých nájazdov na strednú Európu sa logicky prejavila horúčkovitá snaha stavať také zábrany, ktoré by nepriateľ nemohol prekonať. Pevnostní inžinieri vymýšľali stále nové projekty na opevnenia, o ktorých verili, že by mohli kresťanské mestá a hrady ochraňovať viac než hradby Carihradu, ktoré tureckej invázii v 15. storočí neodolali.

Po polovici 17. storočia obsadili Turci aj Nové Zámky, Levice a Nitru. Ohrozený bol aj Prešporok. Preto vznikol podnet na generálnu prestavbu Hradu. Okolo starého kráľovského paláca mala vzniknúť rozsiahla osemcípa hviezdica, za ktorou by zmizlo celé gotické opevnenie areálu.

Ďalšie predsunuté pevnôstky mali brániť prístupu nepriateľa a chrániť najmä hradnú bránu. Len slabý odvar veľkolepého projektu možno vidieť v realizovanej časti južného opevnenia Hradu nad Dunajom. Napriek dobre myslenej snahe sa ani nie 50 rokov po postavení tejto časti opevnenia ukázalo, že to bol zbytočný výdavok.

S novým opevnením vznikla aj Leopoldova brána (1674). Jej portál bol prístupný len po padacom moste, ktorý pri spustení preklenoval hlbokú priekopu. Podľa plánu zo 17. storočia bol most situovaný v menšom opevnení (predbrání) s lichobežníkovým pôdorysom. Za portálom nasledoval pomerne dlhý a veľmi tmavý klenutý tunel, prechádzajúci bastionom. V tehlovej klenbe, približne v strede dĺžky tunela, je kruhový otvor, ktorým mohli obrancovia ešte likvidovať nepriateľa, ak by sa bol prebojoval do brány. Za bránou sa dnes otvára návštevníkovi pomerne veľký prázdny (len provizórne upravený) priestor, „Leopoldovo nádvorie", ktorý vznikol až v 60. rokoch 20. storočia. Na jeho mieste stála už pred postavením brány a bastionu, asi od konca 16. storočia renesančná zbrojnica. V rámci rekonštrukcie hradného areálu ju bez dokumentácie a bez poznania jej historickej a architektonickej hodnoty zbúrali.

Portál Leopoldovej brány je vytesaný z bieleho kameňa. Postranné pilastre sú vymurované z mohutných pravidelných kvádrov (zarastené brečtanom). Pôvodne bol každý druhý kváder mohutnejší, vyčnieval asi o tri centimetre. Brána pôsobila impozantnejšie. Kvádre z neznámeho dôvodu ešte pred rokom 1712 osekali. Pilastre nesú profilovanú rímsu, do ktorej je vytesaný nápis: MDC - EX FVNDAMENTO - AEDIFICATA - LXXIIII. Vo vyššom páse sú vytesané dnes veľmi ťažko čitateľné písmená L R I S A - C H B R, skratky latinského nápisu, ktorý hlása, že Leopold je vznešeným cisárom Ríše rímskej a kráľom českého a uhorského kráľovstva.

V ozdobnej kamennej kartuši nad klenákom brány je znak Leopolda I. ako rímskeho cisára nemeckého národa na prsiach dvojhlavej orlice, ktorá nesie v (heraldicky) pravej nohe žezlo, v ľavej obnažený meč. Nad znakom je kniežacia koruna, okolo neho reťaz rádu Zlatého rúna. Nad štítom so znakom býval ešte ďalší predmet, nastoknutý na železný klin. V 60. rokoch prišiel ktosi s nápadom, že to bola koruna uhorských kráľov, takzvaná svätoštefánska. Tá by však nemohla byť vyššie ako cisársky znak. Pravdepodobnejšie je, že tam bola rímsko-nemecká cisárska koruna.

Hlavná rímsa nesie ako dekoráciu tri kamenné gule na kvadratických podstavcoch. Dalo by sa očakávať, že v strede nad bránou by mala byť socha Panny Márie s dieťaťom ako patrónky uhorského kráľovstva. Tak ako nad bránou do vnútorného hradu na Červenom Kameni, alebo nad hlavným vchodom do Pálffyovskej kúrie na Zámockej ulici.

Bránu, ktorá sa ukázala ako málo praktická, po roku 1712 zamurovali. Znovu ju otvorili až po roku 1966. Po dôkladnom reštaurovaní sa stala hlavným vstupom do areálu Hradu. Chýba jej však padací most, ktorý bol jej neodmysliteľnou súčasťou, a ktorý ešte vždy možno obnoviť. Odstrániť treba nevhodnú zeleň, ktorá rozrušuje architektúru portálu.

Štefan Holčík
FOTO - autor