Zdroj: Matúš Husár
Kazan nie je len o jedle, ale aj atmosfére...V reštaurácii Kazan, ktorá sa v januári presunula zo street-foodového Meet Pointu do veľkorysého priestoru na bratislavskej Záhradníckej ulici, sme zažili niečo úplne nové. Špecializuje sa na kuchyňu Strednej Ázie – tradičné uzbecké, kazašské i kirgizské jedlá pripravené po domácky, ktoré len tak hocikde nenájdete.
Hoci reštaurácia nepôsobí zvonka dvakrát lákavo, vnútri je celkom iný svet. Páčila sa nám výzdoba s množstvom exotických dekorácií, tradičné taniere a misky, samoobslužný čajový kútik... Oceňujeme tiež, že na jedálnom lístku sú aj fotky špecialít, to uľahčí rozhodovanie. Pri obedovom menu (za 10 € máte polievku, hlavné jedlo, šalát, chlieb a čaj) uvádzajú i pôvod mäsa, napríklad hovädzie halal je z Namíbie, aj túto informáciu mnohí privítajú.
Obsluha nám síce pripadala ešte trocha vyľakaná, ale ochotná, no a zaujímavosť – žiadny nôž k hlavnému jedlu, len lyžička a vidlička. Inak, to nás dávnejšie zaujalo aj v japonskej reštaurácii Wagamama na dunajskom nábreží.
Najpredávanejším jedlom je Plov (10 €), uzbecká ryžová špecialita, keď v jednom kotlíku varia všetko, takže chute sa spolu pekne premiešajú. Už v samotnej sypkej ryži sme okrem orientálnych korenín cítili šťavnaté hovädzie mäso ešte skôr, ako sme doň zahryzli. Ak máte radi rizoto, určite vás plov poteší, ale pripravte sa na drobné zmeny. Okrem exotickejšieho ladenia nás prekvapila sladkosť jedla vďaka mrkve, no najmä hrozienkam. Na počudovanie to však bolo veľmi chutné.
Keďže sme mali plov v rámci menu, patrila k nemu aj polievka. Dali sme si tradičnú stredoázijskú Šorpu, ktorú možno prirovnať k nášmu klasickému vývaru. Bola silne mäsová, s veľkými kusmi hovädzieho mäsa a zeleniny vrátane zemiakov, ale inak bežný zážitok.
Za polievku Čučvara (7 €), teda mäsové cestovinové taštičky v horúcom vývare, sme platili osobitne a celkom dosť. Nebola totiž uvedená v obedovom menu, ale bol to predsa len zážitok. Smotana v polievke sa nám doslova rozplynula v ústach, pelmene mali jemné cesto a chutnú mäsovú náplň, aj samotný vývar bol výborný, dobre ochutený, ale akými koreninami, to netušíme. Prekvapil nás tiež pridaný kôpor, možno ho nemáte radi, no v tomto prípade sadol dokonale.
Pri pohľade na Lagman (10 €), čo sú dlhé hrubšie rezance s hovädzím halal mäsom a množstvom zeleniny, si hovoríme – hm, zaujímavá farba a veľmi príjemná vôňa! A potom aj chuť, už samotné cestoviny, kompletne obalené v tmavej omáčke, boli výborné. Ručne ťahané pšeničné rezance pekne držali všetky chute, aj mäso bolo vynikajúce, príjemne sa nám doň zahryzovalo, nemuseli sme ho krájať, lebo bolo mäkké a ideálnej veľkosti. Skvelý dojem ešte doplnila zelenina a sýta, chuťovo výrazná šťava. Zároveň platí, že keby bola možnosť niečím si jedlo doostriť, určite by sme ju prijali.
Ďalšou cestovinovou špecialitou boli taštičky Manty (10 Є), ktoré pripravujú na pare s tekvicovou alebo mäsovou plnkou z mletého hovädzieho s cibuľou, stavili sme na mäso. V porovnaní s taštičkami v polievke čučvara sme však nemali významnejší zážitok. Boli síce šťavnaté a cesto tenké, jemné (na rozdiel od gruzínskych chinkali), ale chuť nás až tak neočarila. Aj kyslá smotana, pridaná na tanier k šiestim manty, bola klasická, len skromne posypaná kôprom. Žiadalo sa nám niečím ju dochutiť, ale takto to vraj robia Uzbeci či Kazaši... Manty, rovnako ako chinkali, sa jedia rukami, takže nôž ani nepotrebujete.
Špecialitu s názvom Žarovňa (11 €) si môžete dať s kuracím alebo s hovädzím mäsom, vybrali sme si kuracie. Priniesli nám ju na veľmi horúcom liatinovom tále v tvare býka, na ktorom nám kúsky mäsa aj zeleniny opekali, a tak sme si chvíľu toto farebné voňavé dielo len obzerali. Napadlo nám, že „býk“ môže zároveň pripomenúť význam chovu dobytka v tejto ďalekej časti sveta, možno i tradíciu kočovníctva. Mäso bolo opäť dobre ochutené, len mierne suchšie a tvrdšie, zato opečená paprika aj cibuľa boli bezchybné, a užili sme si aj chuť tmavej omáčky. Cítili sme v nej najmä to olejové a okrem pre nás tajomných korenín sme tipovali na sójovku, hoci typická slanosť tejto omáčky chýbala. Bol to však ďalší pekný stredoázijský zážitok.
K mäsovým jedlám sa nám úplne hodil vychýrený Taškentský čaj (7 €) s citrusovo-mätovou vôňou, ktorý servírujú v sklenej kanvici a s malými pekne zdobenými miskami, do tých si nalievate. Chuť čajových lístkov s bylinkovou arómou špeciálne hodnotiť nevieme, pre koho bola trpkejšia, mohol si pridať cukor či med. Tak to asi má aj byť, aby bol nápoj super sladký, nám však sladkosť nechýbala. V čaji, ktorý je vraj skôr uzbecký ako priamo taškentský, a pôvodom zrejme kazašský, nás potešili najmä osviežujúce kyslasté plátky citróna a pomaranča. Vyskúšajte, ak budete mať možnosť.
Naše hodnotenie: ****
Maximum: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o návšteve informovaná. Konzumáciu si redakcia platila sama.
(bn)