Kontroverzný vežiak na Šancovej má byť nižší

Rozostavaný objekt na Šancovej ulici, ktorého plánovaná výška v uplynulých mesiacoch vyvolávala vo verejnosti odmietavú reakciu, nebude mať viac ako 22 poschodí.

K tomuto záveru dospeli predseda predstavenstva spoločnosti FINEP Bratislava Jiří Pecháček a starosta mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Andrej Petrek (SDKÚ-DS). Developerská spoločnosť FINEP, a. s., sa stala spoluvlastníkom rozostavanej výškovej budovy na Šancovej ulici. V spolupráci s renomovanou architektonickou kanceláriou pripravuje v súčasnosti projektovú štúdiu, ktorá by mala rozhodnúť o konečnej podobe stavby. Budova nebude mať viac ako 22 poschodí. Po rokovaní so starostom A. Petrekom upustil FINEP od zámeru predchádzajúceho vlastníka stavby (Istroreal) navyšovať už povolenú výstavbu na 34 poschodí.

Ako uviedol J.Pecháček, je možné, že časť budovy bude slúžiť aj širokej verejnosti, nielen jej rezidentom. „Alternatív využitia máme v tejto chvíli niekoľko, o konečnej podobe rozhodnú až výsledky štúdií,“ dodal. Očakáva ich na prelome leta a jesene.

Podľa názoru A. Petreka je 22-poschodový objekt „v tejto lokalite viac, než sa sem hodí, treba však rešpektovať už vydané právoplatné stavebné povolenie,“ povedal. Uvažovanú zmenu účelu využitia objektu na Šancovej okomentoval tým, že „limitujúci bude počet parkovacích miest“.

Ako  v tejto súvislosti uviedol člen občianskej iniciatívy proti výstavbe výškovej budovy na Šancovej a poslanec staromestského miestneho zastupiteľstva Ondrej Dostál (OKS), ani 22 poschodí nie je dobrým riešením. „Dvadsaťdva nadzemných podlaží je v rozpore so stavebným zákonom, ktorý predpokladá, že sa v územnom rozhodnutí zabezpečí súlad urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby,“ konštatoval. Budova s 22 podlažiami nie je v súlade s okolitým prostredím, ktoré tvoria domy s maximálne 7 podlažiami. Uvedený počet nadzemných podlaží je aj v rozpore s novo schváleným územným plánom hlavného mesta Bratislavy a s navrhovaným územným plánom zóny CMO – severovýchod.

„Ak sa chce FINEP ako spoločnosť vstupujúca na slovenský trh vyhnúť tomu, aby jej meno v očiach slovenskej verejnosti bolo negatívne poznamenané touto kontroverznou stavbou, mala by sa usilovať o také dokončenie stavby, aby bola v súlade s okolitou zástavbou, ako to predpokladajú stavebný zákon, nový územný plán mesta i pripravovaný územný plán zóny. A takým riešením by bola jedine stavba s pôvodne schválenými 8 nadzemnými podlažiami,“ uviedol O. Dostál.