BEDEKER CESTOVATEĽA - Čo všetko môžete vidieť a zažiť v rámci dovolenky v Uzbekistane?

14.7.2021

Zdroj: archív J.G.

Páčil sa vám článok?

Jeden z čitateľov Bratislavských novín sa momentálne nachádza v Strednej Ázii, teda presnejšie v ďalekom Uzbekistane. Odtiaľ nám ponúkol možnosť sprostredkovať ostatným ľuďom na Slovensku svoje aktuálne zážitky z cesty a následného dovolenkového pobytu v tejto niekdajšej sovietskej republike. Túto ponuku sme s radosťou využili...

"Vlani som absolvoval pobyt na Srí Lanke a na tento rok som mal naplánovaný zájazd krížom cez Rusko, teda presnejšie cestu z Vladivostoku, nachádzajúceho sa až pri hraniciach s Čínou až do Európy, teda presnejšie na Slovensko. Ten sa však v máji pre celosvetovú pandémiu Covid-19 nekonal a tak som ako náhradu prijal možnosť vycestovať v prvej polovici júla do Uzbekistanu. Nakoľko zaočkovaní dovolenkári už nemusia ísť po návrate domov do karantény, tak ma už nemohlo nič odradiť. Ani to, že tam momentálne teploty atakujú hodnoty nad 40 stupňov Celzia, čo sa však od horúčav na Slovensku až tak veľmi nelíši," skonštatoval na úvod náš čitateľ a autor premiérového článku v našej novej rubrike Bedeker cestovateľa. 

"Pôvodne som si myslel, že odlietame v utorok 13. júla, takže som sa objednal v pondelok ráno na PCR test. Cez víkend som sa vybral s rodinkou na výlet ku kaštieľu Betliar. Uprostred turistiky cez Zádielsku tiesňavu mi zvoní telefón - pevná linka s bratislavským číslom. Ešte som váhal či to mám zdvihnúť, čo som našťastie urobil, nakoľko mi volal sprievodca z cestovnej kancelárie, aby sa opýtal či som zbalený a mám absolvovaný test na koronavírus, tak som mu vysvetlil, že to všetko stíham v pondelok. Ešte v ten deň mi od neho prišiel mail, v ktorom sa ma pýtal či dobre počul, pretože v pondelok ráno už máme byť na letisku vo Viedni, odkiaľ sa odlieta na zájazd do Uzbekistanu. Vtedy ma oblial horúci pot, lebo som si uvedomil, že sa odchádza o deň skôr ako som mal naplánované. Musel som zrušiť všetky pondelkové porady a stretnutia, ale hlavne som začal zháňať, kde mi cez víkend urobia PCR test. Jediný voľný termín bol v sobotu na obed v Košiciach. Musel som tam ísť, pretože inak by som prišiel o zaplatenú dovolenku," hovorí Bratislavčan, o ktorého nečakaných starostiach sme písali podrobne aj tu:

​V pondelok ráno o 5:40 ho už čakal pred domom objednaný transfer, ktorý ho odviezol na letisko Schwechat vo Viedni. "Po pol hodine motania pred letiskovou halou som začul slovenčinu, tak som sa tým ľuďom prihovoril a ukázalo sa, že ide o pár milých ľudí z Trenčína, ktorí idú na zájazd v 5-člennej skupine spolu so mnou. Potešil som sa, pretože aspoň budem mať parťákov, čo mi pomôžu absolvovať chekk a podobné pre mňa trochu nepríjemné letiskové záležitosti. Pred odletom sme sa trochu osviežili a už nás čakal let z Viedne do Istanbulu a večer ďalej do Taškentu. Lietadlo bolo plné, zadarmo nám v ňom rozdávali masky, aj teplé jedlo sa nám ušlo, ale inak sa mi zdali letiská skôr poloprázdne na to, že by mala byť už letná sezóna v plnom prúde. Kým vo Viedni sme len tak prešli, tak v Istanbule nám poctivo kontrolovali batožinu cez röntgen, PCR testy a aj tablety sme museli vyložiť. Posledný let mal trvať 5 hodín a v noci o jednej by sme mali pristáť v Taškente. Aj tu si vyžiadali doklady o negatívnom teste na Covid-19 a asi 20 minút sme čakali na batožinu. Okolo pol tretej ráno sme sa dostali na hotel dúfajúc, že sa nám podarí aspoň trocha vyspať. Jedna zaujímavosť - v každej izbe bola k dispozícii osobná váha." 

​ "Po štyroch hodinách spánku sme sa vybrali na obhliadku mesta. Všimol som si, že na hotelovom parkovisku pozerajú zrkadlom na autá zospodu. Ale to je bežné aj v iných krajinách ako napríklad v Egypte. Ešte som po ceste dosť zničený, ale verím, že je predo mnou krásny deň. Vymenil som si peniaze a za 100 eur som dostal 1,2 milióna uzbeckých sumov. Ako prvú som si kúpil 18 gigovú dátovú kartu, ktorá ma vyšla na 20 eur. V meste som nevidel žiadne davy turistov. Ani pri hlavných atrakciách akou je chrám Medresa alebo miesto, kde je uložený 36-stranový originál Koránu. Za normálnych okolností by pred budovou stáli ľudia v 100-metrových radoch, dnes sme tu boli takmer sami. Až 96 percent obyvateľov vyznáva islam. Zavítali sme aj na miestny trh. Nie všetko som sa odvážil identifikovať či ochutnať, ale napríklad kvašáky boli geniálne. Vybrali sme sa aj do metra, ktoré nás doslova očarilo. Celodenný lístok vyjde v prepočte asi na 9 centov. Taškent má 2,3 milióna obyvateľov a štyri trasy metra, v ktorých dozerajú na poriadok miestne devušky. Ešte pred dvomi rokmi by ste v metre nemohli fotiť, lebo by vás mohli zbaliť policajti, ale doba sa zmenila. Hádam k lepšiemu," píše ďalej.

Zdroj: archív J.G.

Na poriadok a bezpečnosť ľudí pri eskalátoroch v metre dozerajú dievčatá v takýchto búdkach...

Na druhý deň sa našinci presunuli letecky do mesta Nukus, ktoré je od Taškentu vzdialené 1500 km. "Všade je pomerne veľká čistota, ľudia sú tu milí a ochotní. Vážia si turistov, ktorí sa po dlhom čase do ich krajiny vracajú. To všetko je však spojené s bezpečnostnými opatreniami, ku ktorým patrí nosenie rúšok, masiek, dezinfekcia rúk a aj keď sa dodržiavanie hygieny kontroluje, tak mám pocit, že tu vládne pohoda. Uvítal by som akurát o pár stupňov menšie horúčavy, ale dá sa to počasie vydržať, pretože stále fúka. Dokonca som jeden deň zažil aj dážď. Aj keď ide o moslimskú krajinu, tak v hoteloch a reštauráciách majú aj alkohol. Ako správni Slováci sme si aj dali! Ochutnali sme aj miestne jedlá - polievku Kok Surpa či konské mäso," pokračuje v opise svojich zážitkov Bratislavčan, ktorého na tretí deň čakal výlet na Aralské jazero.

​"Toto pomenovanie je dosť zavádzajúce, pretože sa to považuje za najväčšiu ekologickú katastrofu posledného storočia. Pre výrobu bavlny odklonili tok rieky Amurdarja, v dôsledku čoho rieka prestala plniť jazero, ktoré postupne vysychá. Prešli sme na terénnych autách po rozbitých cestách asi 200 kilometrov krajinou, kde sme nevideli nič, len vyschnutú zem a občas nejakú osadu. Našim cieľom bol Muynaq. Pohľad na vyschnuté Aralské jazero bol fakt smutný. Pred 50 rokmi bolo o 90 percent väčšie. Dnes z neho zostalo už len dno a na ňom vraky lodí. Namiesto jazera len púšť. Ide o veľkú tragédiu pre ľudí, ktorí pri ňom žili, ale aj celého biotopu."  

(jg, ars)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie