Cez víkend uplynulo 100 rokov od úmrtia Milana Rastislava Štefánika, ktorý nedávno v celonárodnej ankete RTVS získal titul Najväčší Slovák. Spoluzakladateľa prvej Československej republiky si krátko po jeho smrti uctila aj Bratislava, ktorá po ňom pomenovala ulicu a neskôr aj nábrežie či letisko.
Štefánikova ulica – pomenovanie ulica Milana Rastislava Štefánika dostala v roku 1921. Predtým sa volala Stefania strasse podľa belgickej princeznej, po ktorej zostala dodnes pomenovaná známa kaviareň oproti Grassalkovichovnu paláca na začiatku Palisád.
Po Štefánikovej ulici premávala do roku 1979 aj električka z centra mesta smerom na železničnú stanicu. V roku 1950 túto rušnú komunikáciu komunisti premenovali na ulicu Obrancov mieru, ale po Pražskej jari a uvoľnení politických pomerov v roku 1968 sa vrátila k názvu Štefánikova.
Žiaľ jej to vydržalo len 5 rokov a od roku 1973 zase niesla názov po obrancoch mieru a nie ministrovi vojny. Po nežnej revolúcii, teda konkrétne v roku 1990 ju v Bratislave opäť pomenovali po generálovi M.R.Štefánikovi, čo jej vydržalo až do súčasnosti.
Nábrežie Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na verejnom priestranstve v areáli nákupného centra Eurovea. Ide o priestor medzi novou budovou Slovenského národného divadla a brehom Dunaja, ktorému dominuje 7-metrová socha Milana Rastislava Štefánika.
Za ňou sa na vysokom pilieri nachádza socha leva držiaceho znak bývalého Československa – teda štátu, ktorý generál Štefánik v roku 1918 spolu s T.G. Masarykom pomáhal zakladať.
O samotnej soche M.R. Štefánika a jej pohnutom osude sme písali tu:
Letisko Milana Rastislava Štefánika nesie svoj názov od 21. júla 1993. Predtým než ho pomenovali po významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi sa volalo Letisko Bratislava. Oficiálne existuje od roku 1923, ale rozsiahle rovné plochy pred Ivankou pri Dunaji slúžili na odlety a prílety lietadiel už aj v predchádzajúcich rokoch.
Nie je žiadnym tajomstvom, že práve tu Milan Rastislav Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri pristávaní lietadla Caproni Ca.33 spolu s dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom. K nehode došlo o 11:35 hod., keď sa stroj po krátkom kontakte s terénom opäť zdvihol, ale v nasledujúcej zákrute po vetre lietadlo stratilo vztlak, prešlo do ľavej vývrtky a zrútilo sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci boli na mieste mŕtvi.
Dodnes existuje aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za maďarskú, čo bola pre československých vojakov v tej dobe nepriateľská krajina. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov, prípadne osobnými spormi M.R. Štefánika s E. Benešom a T.G. Masarykom.
(ars)