Kousek nebe - nezabudnúť na minulosť
„Ste v sterilnom, bielom prostredí. Vysoko nad vami je malé okno, cez ktoré vidíte kúsok neba, po ktorom sem-tam plávajú mraky. Musíte stále chodiť. Štyri kroky tam a štyri kroky späť. A to trvá od piatej rána do desiatej večer. Podlaha je pekná, vychodená. Ohromné je, že v sobotu ju môžete vyrajbať. Chodíte po cele, nemôžete ísť von, nikam. Izba bola prázdna a slamník, ktorý bol na zemi, musel byť cez deň opretý pri stene a pri ňom položené vedro, ktoré sa dvakrát za deň vyprázdňovalo.“