Zdroj: Marián Dekan
Krúžim okolo administratívnej budovy na Pajštúnskej ulici a som presvedčená, že tu som určite zle. Tu že má byť hydroponická mestská farma? Neexistuje. A predsa. Medzi kanceláriami sú dvere s nápisom Hausnatura. Keď nimi prejdem, ocitnem sa v budúcnosti. Naskytne sa mi totiž pohľad ako zo scifi filmu.
Pajštúnska je kúsok od Petržalskej tržnice. Kedysi tu sídlila telefónna ústredňa, ktorá je dnes v jednom počítači... Namiesto nej rastie v obrovskej hale v desiatkach vertikálnych regálov takmer 20-tisíc rastlín. Ak ste niekedy videli vo filme pestovať rastliny vo vesmírnej lodi, tak tu to vyzerá rovnako, len vo väčšom.
Počujem zurčať vodu, pretože na tejto farme sa zelenina nepestuje v pôde, ale vo vode. Vzduch vonia a zrak mi pritiahne bazalka. Také nádherné, prosperujúce a veľké rastliny som hádam ešte nevidela. Dotknem sa ich, okamžite pocítim silnú vôňu.
Keď Filip Toška, spoluzakladateľ tejto unikátnej farmy, vidí môj údiv, len sa usmeje. Na podobné reakcie je zvyknutý. „Naše bylinky majú oveľa viac silice,“ hovorí mi. „Je to preto, že im je dobre. Majú stále slnečný deň, konštantnú teplotu aj vlhkosť, neobmedzený prístup k vode, v ktorej sú všetky živiny. Kým v pôde by ich museli koreňmi hľadať, tu sa môžu sústrediť len na to, aby rástli dohora.“
Táto farma má úrodu viackrát do roka, netrápi ju burina ani škodcovia, nie je závislá na tom, či málo prší alebo veľa mrzne. A rastliny tu rastú rýchlejšie. V Hausnature sa zameriavajú na tie, „čo majú listy, dajú sa zjesť a dorastajú do rozmerov regálu“ – teda šaláty a bylinky. Prechádzam okolo rímskeho šalátu, kučeravého kelu, šalátovej horčice, červeného a žltého mangoldu, egyptskej mäty, tmavej a zelenej bazalky...
Celkom vzadu ma prekvapia bujnejúce čili papričky. „Tie slúžia len na test,“ vysvetlí mi Filip Toška. „Oslovili ma pestovatelia, zaujímalo ich, či by našou technológiou dokázali zefektívniť svoje pestovanie. Sadenice nám doniesli 10. februára. Niektoré rastliny už majú plody.“ V pôde by na ne čakali do júla, vo vode môže mať úrodu aj štyrikrát do roka. Fascinujúce, nie?
FOTOGALÉRIA:
V klíčiarni pozerám na drobné klíčky s dátumom 22. apríl. Mesiac „od narodenia“ už budú na pultoch supermarketu alebo v reštaurácii. Najskôr z nich však musí vyrásť šalát. Pod špeciálnymi LED svetlami, ktoré kedysi vyvinula NASA kvôli letom do vesmíru.
Keď sledujete, ako nielen na Slovensku mizne orná pôda, je vám jasné, že takto sa v budúcnosti budú pestovať potraviny. Hydroponické farmy majú menšie nároky na priestor, šetria pôdu aj vodu, je možné ich zriadiť kdekoľvek. Ako však chutí rastlina, ktorá nemá skutočné slnko a pôdu? „Niektorí ľudia sú skeptickí, neveria, že výborne. Avšak len do momentu, kým naše šaláty prvý raz neochutnajú,“ hovorí Filip Toška zo svojej skúsenosti.
Ochutnala som a dávam mu za pravdu. Preto ma udiví a šokuje zároveň, že zeleninu, ktorú si pred konzumáciou ani nemusíte umyť, nemôžu predávať pod značkou bio. „Vyhláška spája bio so slovom pôda. A my v pôde nepestujeme,“ vysvetlí Filip Toška. Hovorím mu, že predbehli dobu. „Áno, nikto za nami nestíha. Všade sa hovorí o prípravách na zmenu klímy, ale podpora štátu pre nás je nulová. Nevie nás totiž zadefinovať,“ reaguje a vysvetľuje: „Poľnoshospodár sa spája s ornou pôdou. My nie sme ani sad, ani vinič, ani chmelnica, nie sme fóliovník ani skleník.“
Zato je Hausnatura jedinečnou ukážkou digitalizácie poľnohospodárstva. Ovláda sa automaticky, Filip, absolvent fakulty elektrotechniky a informatiky, ju celú naprogramoval. Každá rastlina má označenie a dá sa spätne dohľadať, 20-tisíc kusov „obhospodária“ traja, štyria ľudia, ktorí majú na starosti najmä objednávky. „Paradoxné je, že ani o dotácie na technológie sa nevieme uchádzať, pretože štát nemá kategóriu, do ktorej by sme sa mohli zaradiť. Akoby sme neexistovali,“ bezmocne opíše ďalšiu absurditu.
V tejto budove sa skrýva farma.
Jedinečná mestská farma s finančne náročnými technológiami žije vďaka súkromnému investorovi. A rozvíja sa. Prvú rastlinu vypestovali po ročných prípravách v rámci testu v roku 2018. V roku 2019 mali pár regálov s troma poschodiami a keď sa rozbiehali, prišla pandémia. „Dohody s reštauráciami padli, tak istý čas jedli našu bio zeleninu slony v ZOO,“ spomína s úsmevom Filip Toška. Prežili. Dnes spolupracujú s potravinami Yeme, kam chodia ľudia, ktorým záleží, čo jedia a sú ochotní platiť vyššie ceny za prémiovejšie produkty a cez internet sa ich šaláty a bylinky dajú kúpiť aj cez Deliu. Okrem toho majú vlastný e-shop a prísť si po objednávku môžete aj osobne na Pajštúnsku.
Inovatívny Petržalčan
Zdroj:
Marián Dekan
Filip Toška (35) vyrastal v Petržalke a zostal jej verný dodnes. „Chvíľu som býval v Ružinove, ale tu je to lepšie, všade mám blízko, odtiaľto sa už nepohnem,“ hovorí s úsmevom a spomína ako pred desiatimi rokmi začal uvažovať, ako si v Petržalke pestovať potraviny celoročne a byť sebestačný.
„Začal som v malom. V paneláku na Jasovskej v pivnici. Aquaponicky som pestoval jahody, paradajky, uhorky.“ Zjednodušene preložené vytvoril malý ekosystém - v jednej nádrži boli ryby, ktoré výkalmi tvorili hnojivo pre rastliny v druhej nádrži. Medzi oboma cirkulovala voda. Jesť sa dali ryby aj rastliny. „Len susedia sa čudovali, čo to pestujem, keď tam celé noci svietim,“ smeje sa dnes. Projekt vydržal v pivnici tri roky, potom ho Filip presťahoval na svoju domovskú strednú školu – na elektrotechnickú priemyslovku na Halovej. Študenti sa na ňom učili, ako sa dá taký ekosystém zautomatizovať, aby sa oň nemusel starať človek.
(in)