V baroch prestávajú predávať cigarety

Ľudský faktor - zaklínadlo na rôzne neúspechy, chyby a zlyhania. Ľudský faktor - stojaci za veľkými projektmi a úspechmi. Čo to teda vlastne je - ten ľudský faktor?

Za socializmu sa s úspechom všade hovorilo o Japoncovi Sato. Tento zázračný termín Sato vyrieši bol nasadený vždy, ak nebolo konkrétneho človeka, ktorý by osobne vykonal úlohu. Pravdu povediac, Sato málokedy skutočne niečo vyriešil, ale bolo to výsostne užitočné. Nikdy nebolo vinníka za nesplnené úlohy - pretože úspechom sa zásadne niekto popýši. Sato teraz nahradil ľudský faktor. Tiež veľmi výhodné riešenie, aby nebolo potrebné označiť konkrétnu osobu za lajdáka, „neschopáka“ alebo jednoducho neochotného človeka. Chcete vedieť, prečo sa púšťam do takého filozofovania? Nuž dôvodov je viacero.

Štát zase raz regulačne zasiahol do obchodnej činnosti v nádeji, že dostane pod kontrolu vysoké zisky z predaja cigariet v reštauráciách a hoteloch. Nariadil preto predávať všade cigarety za cenu natlačenú priamo na obale. Fajn - poteší sa spotrebiteľ, budeme si môcť „huliť“ aj v Danube či Forume za polovicu peňazí ako doteraz. Obávam sa, vážení, že to nemusí byť pravda. Obe luxusné zariadenia som vybrala náhodne a nepreverovala som si ich reakciu na nové nariadenie. No zato mám signál od nespokojných fajčiarov, ktorí ma zasypávajú otázkami, či nie je porušením ich spotrebiteľských práv, ak si pri posedení v spoločenskom zariadení nemôžu kúpiť cigarety. Ako to teda je?

Cigarety sú v objektoch verejného stravovania či ubytovania doplnkovým tovarom, ktorý môže, ale nemusí byť poskytovaný. Ide teda o akúsi službu navyše, za ktorú si poskytovateľ spravidla aj navyše zapýta. Nakoniec aj telefonovanie, výmena peňazí či kúpa zubnej kefky priamo v hoteli, je (aspoň v cudzine) drahšia. Vráťme sa však k tabakovým výrobkom. Ak by som bola majiteľkou vymenovaných prevádzok, asi by som nejaké cigarety pre hostí mala v sklade, aj keď za minimálny zisk z predaja.

Môj ľudský faktor je totiž nastavený na maximálne poskytnutie služieb iným. Sama síce nefajčím, ale mala som priateľku, ktorá si bez cigarety nevedela vypiť kávu. A nutnosť zabehnúť napríklad v cudzom meste do najbližšieho stánku s fajčivom by bola považovala za hrubú diskrimináciu. A tak teda neviem, čo s rozliatym mliekom. Predpokladám, že problém by mohli vyriešiť automaty na cigarety, ako je to bežné v zahraničí.

Alebo napríklad existencia tzv. pikolíkov, mladých chlapcov, ktorí ochotne zabehnú po fajčivo a, prirodzene, dostanú sprepitné. Obe riešenia majú aj svoje riziká, ale nebudem na ne upozorňovať. Do toho času, kým si gastronomický priemysel tento problém vyrieši, môžem iba poradiť: poraďte si, ako viete!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN