Pri výstavbe ide aj o kultúru investorov

Investičné zámery, ktoré rátajú s výstavbou výškových budov, pribúdajú. O tom, či nenastal čas korigovať ich, sme sa pozhovárali s hlavným architektom mesta Bratislava Štefanom ŠLACHTOM.

- O viacerých z pripravovaných stavieb sa rozhodlo už dávnejšie a je už nemožné ich ovplyvniť, napríklad administratívny objekt na Račianskom mýte, bytový dom Obydick na Račianskej a iné. Tie, o ktorých sa rozhoduje teraz, sa, samozrejme, posudzujú z rôznych hľadísk, či už ide o polohu, priehľady, dopravu, a podľa toho sa vydávajú stanoviská. Predstava, že výstavba je ľubovoľná, nie je správna. Výstavbu v centre limitujú aj pamiatkari, ktorí napríklad pripúšťajú výšku nových objektov iba 21 metrov.

Čo ako hlavný architekt mesta mienite v tomto smere podniknúť?

- Presvedčiť, že výškové budovy musia stáť na správnom mieste a musia byť obohatením pre panorámu mesta. Máme spracovaný materiál vymedzujúci lokality pre nové výškové budovy, o ktorý sa môžeme už oprieť. Kvalitu architektúry a kontrolu odbornej verejnosti by mali zabezpečovať najmä verejné architektonické súťaže. To sa však podarilo iba pri budovách Všeobecnej úverovej banky a Národnej banky Slovenska. Cesta, keď sa robia na závažné lokality súťaže študentov alebo dvoch, troch vyzvaných kolektívov, ako sa to zvykne robiť, však nie je riešením.

Je ešte možné regulovať výstavbu výškových budov tak, aby bola možná len na určitých presne stanovených územiach?

- Tie, ktoré sa pripravujú projekčne v súčasnosti, áno. Je to však aj problém kultúry investorov, zodpovednosti architektov a všetkých, ktorí sa podieľajú na schvaľovacom procese.

Aký je váš názor na zámer prestavby Kamenného námestia?

- Priestor medzi Rajskou, Špitálskou a Dunajskou ulicou dnes nezodpovedá požiadavkám centra mesta, a preto ho treba riešiť. Možností je veľa. Odpoveď by mala dať verejná architektonická súťaž s medzinárodnou účasťou a medzinárodnou porotou a schválený územný plán zóny Dunajská.

Zhováral sa Juraj Handzo