Cesta cez Sihoť by mohla viesť aj vzduchom

Časť medzi Devínom a Karlovou Vsou patrí medzi najsledovanejšie úseky cyklistickej trasy. Cyklisti momentálne jazdia medzi autami, riešením by mohla byť cyklotrasa cez ostrov Sihoť, ktorý je však záplavovým územím I. stupňa a s trasou nesúhlasia ani ochranári.

Pri Zlatých schodoch je hustá výstavba rod. domov, skončí sa to tak, že chodník bude slúžiť ako parkovisko vozidiel. V Devíne (spadá tam aj toto územie) totiž nemusíte mať postavenú garáž k domu. Skolaudujete to aj tak. Ako sa nedávno vyjadrila starostka Devína Ľ. Kolková v časopise Devínčan, autá na chodníkoch máme chápať.

Viem, že teraz je už neskoro. No čo keby naozaj viedla cyklotrasa cez Sihoť, no nie po zemi, ale na pilieroch, na niečom ako visutý most cez jedinečnú a panenskú dunajskú „džungľu“. Mohla by to byt nejaká moderná organická štruktúra (pripomínajúca napríklad korene prastarých stromov, alebo liany), ktorá by korešpondovala aj s organickou podstatou ostrova. Vytvorila by sa nádherná a určite aj vyhľadávaná cyklistická trasa. Zároveň by sa otvorila neporušená krása ostrova a to bez toho, aby ho poškodzovala. Myslím si, že sa dá nájsť spôsob ako to urobiť, aby ostrov zostal neporušený a dielo nepoškodzovala záplavová zóna. Ak predpokladáme, že cyklotrasa bude na pilieroch, tak vylúčime možnosť nepovoleného vstupu do chránenej zóny.

~     ~     ~

Je to celkom dobrý nápad. Viem to doceniť, lebo prednedávnom som tam bol a je to neskutočné, ako je tam zachovaná príroda ... Zároveň som cykloturista a cestu Karlovka - Devín absolvujem aspoň raz za mesiac. Zásadne som však proti otvoreniu ostrova pre verejnosť. Poznáme našu mentalitu (a tým myslím aj mentalitu strážcov poriadku).

~     ~     ~

Cyklotrasa na estakáde je síce pekná myšlienka, ale nie v čase, keď nemáme ešte ani základné mestské cyklistické trasy navzájom prepojené. Na výstavbu cyklochodníkov ide každoročne len úbohý zlomok rozpočtu a za tú cenu, čo by stál taký visutý chodník, by sa postavilo aj niekoľkonásobne viac kilometrov klasicky riešeného cyklochodníka. Dnes sa však cyklistické chodníky budujú úplne opačne, ako by sa mali... Najprv sa má vybudovať vnútromestská sieť, po ktorej sa môžu ľudia dostať na okraj mesta a tam majú byť rekreačné cyklochodníky, ako taký „nadštandard“. V súčasností sa stále iba dobudovávajú (opravujú), premaľovávajú rekreačné cyklistické chodníky najmä na moravskej a dunajskej hrádzi, aby si politici naháňali hlasy pred voľbami, ale ak človek nemá auto a nedovezie sa priamo až k nim, tak sa k tejto rekreácii prakticky nemá ako bezpečne dostať... Rekreačné chuťovky sú fajn, ale riešiť treba aj potreby každodenných cyklistov, ktorí tvoria v Bratislave potenciálne pomerne veľkú skupinu ľudí.

(z diskusie na www.banoviny.sk)
AD: V TOMTO ROKU MAJÚ V MESTE PRIBUDNÚŤ... (BN 16/2009)