Mesto s prístavbou Auparku nesúhlasilo, povolila ju mestská časť Petržalka

Mesto bolo od začiatku proti výstavbe prístavby nákupno-zábavného centra Aupark v podobe, v akej sa v súčasnosti začína, naopak, mestská časť Bratislava - Petržalka ju schválila a povolila.

Podľa našich zistení predaj pozemkov parkoviska pri nákupno-zábavnom centre Aupark schválilo mestské zastupiteľstvo na zasadnutí v januári 2004 uznesením číslo 300/2004 za cenu 2500 korún za štvorcový meter (podľa pozmeňujúceho návrhu poslanca Jozefa Augustína z Petržalky, ktorý zvýšil cenu argumentujúc, že je zrejmé, že Aupark pozemky pôvodného povrchového parkoviska využije na zástavbu). Hlavné mesto Bratislava vydalo v júni 2004 záväzné stanovisko k investičnej činnosti pre obchodnú, administratívnu a obytnú budovu, v ktorom nesúhlasilo s umiestnením tejto stavby. V zdôvodnení sa uvádza, že rozsah, objem a prevádzka navrhovaných objektov v bezprostrednej blízkosti Sadu J. Kráľa je neadekvátna a predimenzovaná.

Napriek tomu mestská časť Bratislava - Petržalka vydala v júni minulého roku územné rozhodnutie pre túto stavbu, proti ktorému sa mesto Bratislava v júli odvolalo na krajský stavebný úrad, ten však v septembri 2005 odvolanie mesta zamietol a potvrdil územné rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Petržalka, čím sa, pochopiteľne, otvorila cesta k vydaniu stavebného povolenia.

Mimochodom, mesto Bratislava vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti aj na prepojenie Krasovského ulice s Viedenskou cestou (z dôvodu ochrany Sadu J. Kráľa) a parkovací objekt pri Einsteinovej ulici (v súčasnosti sa prepracováva dokumentácia).

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský na nesúhlas hlavného mesta s takto dimenzovanou stavbou viackrát osobne upozorňoval aj zástupcov spoločnosti HB Reavis, ako aj samosprávy mestskej časti Bratislava - Petržalka.

„Hlavné mesto Bratislava si váži doterajšiu developerskú činnosť spoločnosti HB Reavis a viaceré jej projekty považuje za mimoriadne úspešné a mestotvorné,“ uviedol A. Ďurkovský. „V tomto prípade sa však domnievam, že situovanie, rozsah, objem a prevádzka navrhovanej výškovej budovy veľmi negatívne zasiahne do typickej panorámy mesta a svojou predimenzovanosťou negatívne ovplyvní aj fungovanie Sadu J. Kráľa ako národnej kultúrnej pamiatky.“

Situáciu okolo stavby budeme naďalej sledovať.