Siluetu podhoria mrakodrapy nenarušia

Redakcia zaregistrovala niekoľko telefonátov i písomne vyjadrených obáv o architektonickú budúcnosť Záhorskej Bystrice, ktorú čaká rozsiahla obytná zástavba, v krátkom čase sa má počet tamojších obyvateľov zdvojnásobiť.

Neistotu vyvoláva fakt, že o plánovanej zástavbe Bystričania veľa nevedia a po pravde - ani nie je veľmi čo vedieť. V každom prípade, v Záhorskej Bystrici nebudú žiadne mrakodrapy, ale ani skromnejšie vežiaky. „Všetko je to v štádiu spracovania, ale už dnes je isté, že v areáli na Krčoch je plánovaná maximálne štvorpodlažná budova, zóna je určená pre málopodlažnú zástavbu,“ uisťoval nás starosta Záhorskej Bystrice Vladimír Kubovič. Dodáva, že predstavu o maximálnej výške budúcich domov na Krčoch si domáci najlepšie predstavia pri pohľade na málopodlažnú bytovku, ktorá vyrástla v strede obce, na pozadí kultúrneho a zdravotného strediska. Starosta k tomu dodáva, že navyše ak budú tieto bytovky situované v teréne, ich výška sa bude zdať iná, prijateľnejšia.

Napokon všetko je ešte len v štádiu spracúvania územného plánu zóny a zo štúdie vyplýva, že aj tieto štvorpodlažné domy budú v tomto bloku ulíc v nesmiernej menšine, väčšinu ulíc zaberie radová zástavba. Starosta dodáva, že napokon sami Bystričania o tomto rozhodli, keď v roku 1966 schválili málopodlažnú zástavbu v niektorých areáloch obce. Naznačuje tiež, že domáci, keď predávali pozemky investorovi, neboli najskromnejší v požadovaných cenách za pôdu - a tie peniaze sa musia vrátiť. „Nechceme tu vežiaky,“ hovorí V. Kubovič, „ale nejakým spôsobom sa zároveň musíme implantovať do hlavného mesta. Dedina nemôže zostať taká, aká bola.“ Problémy nebude podľa neho robiť ani infraštruktúra - aj tu sa zaviazal investor naplniť predstavy obce. Veľkou neznámou je však to, ako sa približne dva až dva a pol tisíca starousadlíkov zžije s 2000 - 2500 novými obyvateľmi. Ešte predtým však samospráva s občanmi prerokuje návrhy na zástavbu na Krčoch.