Industriálna pamiatka na Plynárenskej mohla prežiť

Stará budova svedčiaca o industriálnej minulosti Bratislavy na rohu Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nemusela byť nevyhnutne odsúdená na zánik a možno by celkom dobre zapadla do moderného prostredia biznis centier.

Taký je názor Jozefa Šelca, posledného kto s touto budovou podnikal so zámerom využívať ju komerčne a rekonštruovať tak, aby bola poklonou industriálnej architektúre minulých storočí. Vďaka jeho reakcii na materiál z osemnásteho čísla BN sme pokročili v zisťovaní faktov. Ukázalo sa, že niektoré pôvodné informácie aj z odborných kruhov boli nepresné.

Napríklad vlastníctvo budovy sme pripisovali na základe nejednoznačnej formulácie „...vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu.“ v búracom povolení mestu. Tiež pôvodné informácie o tom, že budova kedysi bola pamiatkovo chránená a potom ju zo zoznamu pamiatok vyškrtli, boli mylné - ministerstvo kultúry i pamiatkový úrad túto budovu nikdy neregistrovali ako pamiatku. Napriek tomu, že sme objavili aj ďalšie nepresnosti, stálo to za to - ak by sa v tomto štáte rešpektovali záujmy a zmluvy, dom by stál aj bez toho, či je vedený na zozname kultúrnych pamiatok.

Budova totiž patrila až do jej predaja spoločnosti Gibor, ktorá ju potrebovala len na zbúranie, Mikrobiologickému ústavu SAV. V roku 1999 podpísal ústav nájomnú zmluvu s J. Šelcom, ktorý s pustil do opravy budovy, v ktorej boli zdravé len obvodové múry. Súčasťou zmluvy bolo aj predkupné právo J. Šelca, ako aj záväzok SAV v prípade predaja tretej osobe uhradiť prostriedky reálne vynaložené na rekonštrukciu, čo však na hospodárskej správe SAV zrejme veľa nezavážilo. Bezprostredne po ukončení nájmu predáva budovu spoločnosti Gibor, bez toho, aby J. Šelcovi čokoľvek oznámila, nieto zaplatila. J. Šelc vraj má informácie, podľa ktorých Gibor zaplatil akadémii okrem kúpnej ceny aj sumu, ktorá mala pokryť jeho oprávnené požiadavky na vrátenie preinvestovaných trinásť miliónov.

Ten podal bezprostredne návrh na súd, ktorý k procesu pristupuje práve v týchto dňoch. Je preto nepochopiteľné, ako sa môže s budovou čokoľvek diať, pretože J. Šelc v júli 2004 požiadal kataster o plombu na nehnuteľnosť, čo kataster na základe pôvodnej zmluvy uznal. Súčasne požiadal stavebný úrad v Ružinove, aby, kým nie je vec uzavretá súdne, nepovolil žiadne stavebné zmeny v objekte. Ten však vydal v máji 2006 búracie povolenie.

Gustav Bartovic