Mestskí poslanci rozhodli, že cintorín v Ružinove rozšíria

Kritickú situáciu s nedostatkom hrobových miest v Bratislave by mal vyriešiť cintorín v Ružinove. Smerom k vrakunskému lesoparku ho rozšíria o plochu približne 2,3 ha a nové hrobové miesta by mali pribudnúť najneskôr do novembra 2014. Takúto alternatívu riešenia situácie dnes jednohlasne schválili mestskí poslanci.

Nové voľné hrobové miesta má dnes Bratislava podľa riaditeľa mestského pohrebníctva Marianum Miloslava Hrádeka len na cintoríne v Ružinove a pochovávať bude vedieť iba do roku 2014. Mestskí poslanci dnes preto vyberali z niekoľkých alternatív, kde by mohli nové hrobové miesta vzniknúť. Do úvahy pripadali lokality Rača – Huštekl, Jarovce, lokalita od krematória smerom na Záhorskú Bystricu alebo ružinovský cintorín. V prvých troch prípadoch by sa však cintorín staval na "zelenej lúke".

"Predstavuje to obrovské množstvo finančných prostriedkov, koketujeme tu s čiastkou okolo jednej miliardy eur a návratnosť je v obdobím desiatkach rokov," povedal dnes poslancom riaditeľ Hrádek.
Poslanci preto odobrili poslednú možnosť, teda rozšírenie ružinovského cintorína. Za to by malo mesto zaplatiť predpokladanú cenu približne jeden až dva milióny eur podľa navrhnutého architektonického riešenia. Ušetrí sa napríklad na vybudovaní nového domu smútku, ten dnešný by sa však mal zrekonštruovať za asi 300.000 eur. Oproti ostatným možnostiam je výhodou aj možnosť napojenia na všetky existujúce inžinierske siete súčasného cintorína a plocha na nové hroby sa rozširuje na mestských pozemkoch, samospráva sa teda vyhne výkupu súkromných. "Oproti iným variantom sú náklady podstatne menšie," dodal Hrádek.

Ružinovský cintorín by mal pri minimálnych odstupoch medzi hrobmi poskytnúť plochu na nové hrobové miesta na ďalších približne 12 až 15 rokov. Počas tohto obdobia musí podľa Hrádeka mesto postaviť nový celomestský cintorín.

Za posledných desať rokov sa Marianum snažilo situáciu s nedostatkom hrobov riešiť lokálnym rozširovaním jestvujúcich cintorínov. Využili sa malé priľahlé externé plochy, alebo hrobové miesta vznikli na úkor komunikácií či trávnatých plôch. Problém však trvá ďalej, a to aj napriek tomu, že Bratislavčania už začali preferovať kremáciu pred pochovávaním do zeme. Tá tvorí 60 percent z celkového počtu pohrebov. "Dá sa tiež pochovávať do hrobov po neplatičoch, ale zosnulí si to zväčša neželajú, hroby po neplatičoch nechcú," povedal pre TASR Hrádek. Na cintoríne v Ružinove pritom podľa riaditeľa dnes ostáva voľných už len asi 600 nových miest.

(TASR)