Mafia v hlavnom meste (1989-1999) VII.

<strong>Veľký fanúšik Slovana: JOZEF SVOBODA (1956–2004).</strong> Jozef Svoboda bol typickým príkladom bývalého aktívneho športovca, ktorý sa dal na krivé chodníčky. Ako zápasnícky šampión sa dobre poznal s Jozefom Surovčíkom a ďalšími.

Na rozdiel od nich však športu zostal verný, aj keď už začal byť považovaný za typického predstaviteľa takzvaných bielych golierov podsvetia. Do októbra 2002 bol predsedom Slovenského zápasníckeho zväzu. Po abdikácii v tomto športe ďalej pôsobil vo funkcii viceprezidenta Európskeho výboru zápasenia. V apríli 2004 na 25. valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru ocenili jeho prácu v zápasníckom hnutí bronzovými kruhmi SOV.

Jozef Svoboda sa okrem zápasenia aktívne zapájal aj do futbalového hnutia. Do januára 2004 figuroval v Dozornej rade Športového klubu Slovan Bratislava a bol aj členom výkonného výboru. Tento klub aj finančne dotoval a bol jeho vášnivým fanúšikom.

Ako bývalý reprezentant v zápasení ostal členom zápasníckeho klubu a istý čas chodieval denne do posilňovne vládneho hotela Forum, pod ktorým vlastnil časť pozemku.

AKO SA TO ZAČALO

Svoboda so svojou prvou manželkou emigroval v 80. rokoch zo socialistického Československa do Švédska. Údajne tam nezačal najlepšie, lebo sa dostal do väzenia za pašovanie drog. Úspešnejší bol pri podnikaní v reštauračných službách a po návrate z emigrácie sa vrhol na kasína. Začal v hoteli Forum, neskôr mu patrila aj známa bratislavská kaviareň Alžbetka.

Jeho aktivity a kontakty boli veľmi široké najmä v oblasti hazardných hier, ale pôsobil aj v iných spoločnostiach. Hoci sa často pohyboval na hranici zákona, polícia sa k žiadnemu obvineniu nedopracovala. Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica však figuroval vo viacerých súdnych kauzách. Nepochybne mu pri ich zvládaní pomáhali bohaté kontakty v politike a zrejme aj na polícii.

DRUHÁ STRANA MINCE

Pod touto spoločensky noblesnou fasádou žil Jozef Svoboda celkom iný život. Viedol skupinu, ktorú v podsvetí hlavného mesta považovali za najsilnejšiu. Na rozdiel od „sýkoriek“ či „takáčovcov“ jej aktivity boli o čosi premyslenejšie a menej násilné. Možno aj preto mal Svoboda v podsvetí rešpekt a uspel aj ako urovnávač sporov medzi znepriatelenými skupinami. Ochotne sa však priživil aj na obyčajnom výpalnom.

Osem rokov Dzurindovej vlády Svobodovým kšeftom neprialo tak, ako bol zvyknutý, a postupne sa začal dostávať do problémov. Podľa informácií SME Svoboda dokonca zanechal svojej žene dlhy, čo sama opakovane potvrdila. Pritom ho svojho času zaraďovali do tridsiatky miliardárov na Slovensku. Len Jozefovi Surovčíkovi mal podľa ich spoločných známych dlhovať 80 miliónov ako províziu za sprostredkovanie predaja pozemku pod hotelom Forum, ktorý Svoboda na Surovčíka fiktívne prepísal.

Svoboda sa teda so svojou druhou manželkou a synom pomaly pripravoval na ústup do bezpečia vily vo francúzskom Nice. To sa mu aj podarilo. Preto mnohých prekvapilo, že sa po vražde Jozefa Surovčíka vrátil a začal svoj majetok vymáhať späť exekúciou. Do Bratislavy prišiel údajne aj kvôli svojej svokre, ktorá bývala v dome v Podunajských Biskupiciach. V posledný deň jeho života mali ísť s manželkou Karin na obed do obľúbeného Rybárskeho cechu. Ešte predtým zašiel do stávkovej kancelárie v Podunajských Biskupiciach, kde si bol vyzdvihnúť výhru. Tá mu však už šťastie nepriniesla.

POSLEDNÝ ZNÁMY BOSS BRATISLAVY ODCHÁDZA

V pondelok 28. júna 2004 krátko pred pol dvanástou vyšiel Jozef Svoboda zo stávkovej kancelárie na Podunajskej ulici 28. Zazvonil mu mobil, ktorý odpútal jeho pozornosť. Nevšimol si teda dvoch nemaskovaných mužov, ktorí k nemu pristúpili odzadu a začali okamžite paľbu. Padlo celkove 17 rán, z toho tri do hlavy, ostatné do chrbta. Jozef Svoboda padá mŕtvy do kaluže krvi, páchatelia unikajú v tmavej dodávke. Konštatovanie polície: „Vražda bola profesionálna, nič neponechali na náhodu.“

Gustáv Murín
z knihy Mafia v Bratislave (2008), (krátené, pokračovanie nabudúce)
FOTO - TASR