FOTO: Aj na území Petržalky je niekoľko Národných kultúrnych pamiatok - v akom sú stave a čo v nich je?

24.11.2019

Zdroj: Misionári

Páčil sa vám článok?

Niektoré Národné kultúrne pamiatky v Petržalke sú chronicky známe a navštevujeme ich pomerne často, kým do iných sa ani nedostaneme, nakoľko nie sú prístupné verejnosti. Poďme si zopár z nich predstaviť a pripomenúť. Verili by ste, že v bývalom depe viedenskej električky sa dnes nachádza železničná opravovňa?

Ako píšu Ľuboš Kačírek a Pavol Tišliar v publikácii Petržalka do roku 1918, ktorá bola vydaná k výstave Taká bola Petržalka, „na území Petržalky sa napriek likvidácii pôvodnej obce zachovalo viacero historických objektov spred roku 1918... Väčšina z nich sa nachádza v priestore, respektíve v okolí Sadu Janka Kráľa“. Napríklad známe divadlo Aréna s areálom, ktorej súčasťou je vodná veža a dom strojníka vodárenskej veže alebo gotická veža františkánskeho kostola. Kde nájdete tie menej známe?

Depo Viedenskej električky

Zdroj: Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy

​Bolo postavené v roku 1913 ako zázemie pre výmenu lokomotív z mestského na medzimestský úsek trate.

Viedenská električka premávala z centra mesta od roku 1914 do roku 1938 a počas vojny v Petržalke od roku 1941 do roku 1945. Po prestavbe trate v roku 1936 okolo neho jazdila z centra linka E na Berg a v depe zostali odstavené lokomotívy, električky a nákladné vozne, ktoré boli v roku 1941 odpredané do Rakúska.

 „My sme jednu z lokomotív pred ôsmimi rokmi kúpili a previezli späť do Bratislavy," hovorí Roman Delikát z občianskeho združenia Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorého člen Peter Matinko inicioval aj vyhlásenie depa za národnú kultúrnu pamiatku.

Lokomotívu zrekonštruovali a dúfajú, že niekedy v budúcnosti by mohla byť spolu s originálnym vozňom, ktorý v súčasnosti rekonštruujú, súčasťou múzea v týchto priestoroch podobne, ako sa naň premenilo depo Viedenskej električky na predmestí Viedne vo Schwechate.

V súčasnosti však petržalské depo patrí železniciam, ktoré v ňom majú mechanizačno – dopravné stredisko a verejnosti je priestor na Bratskej ulici neprístupný. Je to škoda, keďže ide o jednu z mála zachovaných technických pamiatok na území Bratislavy.

Vila riaditeľa Herknera

Zdroj: Matúš Husár

​Verejnosti menej známa národná kultúrna pamiatka. V publikácii Petržalka do roku 1918 sa píše: „Vilu si dal na začiatku Kopčianskej ulice postaviť niekedy na začiatku 20. storočia riaditeľ továrne na smaltovaný riad SPHINX Herkner. V niektorej literatúre býva budova nesprávne označovaná ako Staničný dom. Budova je peknou ukážkou hrazdenej architektúry – nosnú časť tvorí drevená konštrukcia, ktorú vypĺňa tehlové murivo.“

Nemecký veslársky klub

Zdroj: PN

​„Funkcionalistickú budovu Nemeckého veslárskeho klubu od Josefa Konrada postavili v roku 1931,“ píše sa v publikácii Petržalka v rokoch 1919 – 1946, ktorú zostali Ľuboš Kačírek a Pavol Tišliar. „Budova využíva prvky lodnej estetiky, pripomína veľký parník – s terasou, podpalubím a kapitánskym mostíkom na vrchole. V 90. rokoch v nej sídlil archív STV a v spodnej časti fungovala prevádzka mládežníckeho klubu. Od roku 2005 je budova majetkom súkromnej organizácie. Objekt je zachovaný takmer v pôvodnom, avšak značne devastovanom stave.“ Nájdete ho na Viedenskej ceste medzi stromami kúsok od Nového mosta.

Slovenský veslársky klub

Zdroj: Matúš Husár

​Neďaleko Nového mosta, takmer na skok do  Nemeckého veslárskeho klubu nájdete aj budovu Slovenského veslárskeho klubu, postavenú v roku 1931. Je takisto postavená vo funkcionalistickom štýle, na rozdiel od schátralej vedľajšej budovy, ju veslári využívajú dodnes.

Pamätník židovských obetí

Zdroj: petrzalka.sk

​Nachádza sa na petržalskom cintoríne. „Bol odhalený 8. júna 1958. Pripomína pamiatku židovských obetí, ktorí zahynuli od jesene do jari 1945. Zo 497 exhumovaných osôb zahynulo zastrelením 48 obetí. Ich telá boli pochované v piatich masových hroboch. Spolu sa podarilo identifikovať 51 obetí, z nich je 33 mien vytesaných na pamätníku pri masovom hrobe, 13 bolo pochovaných na cintoríne v individuálnych hroboch a päť identifikovaných osôb si po vojne preniesli príbuzní,“ píše sa v publikácii Petržalka v rokoch 1919 – 1946.

K národným kultúrnym pamiatkam patrí aj Kostol povýšenia svätého kríža na Daliborovom námestí, ktorý je zobrazený na titulnej fotografii článku. Viac si o ňom môžete prečítať aj tu:

​(in)

 

Páčil sa vám článok?