FOTO: Od narodenia Ľudovíta Štúra uplynulo už 204 rokov – čo všetko nám ho v Bratislave pripomína?

28.10.2019

Zdroj: koláž abn

Páčil sa vám článok?

Okrem 101. výročia vzniku prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov si v týchto dňoch pripomíname aj 204 rokov od narodenia národného buditeľa a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. Rodák z Uhrovca v našom meste býval, študoval, tvoril, ale aj sa zabával...

Slovenský politik, spisovateľ, učiteľ, novinár, kodifikátor spisovnej slovenčiny a národný buditeľ Ľudovít Štúr sa narodil pred 204 rokmi. Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra, ale inde sa uvádza až 29. október, ktorý si Slovensko od roku 1996 pripomína pamätným dňom. Štúrovým rodiskom je dedina Uhrovec, kúsok od Bánoviec nad Bebravou, kde o niekoľko desaťročí neskôr prišiel na svet aj známy československý politik Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu, keďže obaja zomreli tragicky.

Zdroj: abn

Pamätnú tabuľu má aj na budove univerzitnej knižnice...​

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine a vzdelanie pre svoju budúcu životnú dráhu nadobúdal v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Zdroj: abn

​Z rozsiahleho diela Štúra sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom bolo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845-1848 aj redigoval. Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848 - 1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne a diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.

Štúr je dnes na každom rohu...

Zdroj: Google Maps

Námestie Ľudovíta Štúra – nachádza sa na priestranstve medzi budovou Reduty a nábrežím Dunaja a od roku 1973 mu dominuje súsošie Štúrovcov, ktorí vraj tadiaľto kedysi chodili cez pontónový most do Petržalky za zábavou.

Zdroj: koláž abn

Štúrova ulica – spája Námestie SNP so Šafárikovým námestím a našli by ste na nej nielen pamätnú tabuľu nášho národovca, ale dokonca aj kaviareň Štúr. Kedysi to bola veľmi frekventovaná ulica, ale po jej dlhoročnej rekonštrukcii sa sem vrátili električky, ale davy ľudí už ani veľmi nie, keďže konečná autobusov na „Šafku“ medzitým zanikla...

Zdroj: Google Maps
Zdroj: abn

Bydliská Ľudovíta Štúra – obe sa nachádzali na Panenskej ulici v blízkosti lýcea, kde študoval. V dome na Panenskej 19 žil v rokoch 1829 až 1838, kedy dóm grófa Zaya  slúžil ako konvikt, teda výchovný ústav zo spoločným bývaním. Po návrate zo štúdií v nemeckom Halle sa nasťahoval do bývalého Fernolayovského domu na Panenskej 1, kde Štúr aj učil a v rokoch 1845 až 1848 tu bolo sídlo redakcie Slovenských národných novín.  

Zdroj: Google Maps

Lýceum – Ľudovít Štúr študoval v budove evanjelického lýcea na Konventnej ulici a navštevoval aj neďalekú lyceálnu knižnicu. Pripomína ho aj tabuľa na priečelí, kde sú mená 67 významných študentov vrátane Štúra alebo Štefánika.

Zdroj: abn

Devínsky hrad – ten je so Štúrovcami spätý od 14. apríla 1836, kedy si sem urobili výlet, na ktorom si dali k menám aj slovanské prezývky, takže odvtedy poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu či Ľudovíta Velislava Štúra, hoci on sám sa takto nazýval len približne dva roky. Devín pokladali Štúrovci za symbol slovenskej štátnosti a práve tu mala zaznieť aj hymnická pieseň Hej Slováci, ktorá bola hymnou Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945.

Zdroj: koláž abn

Hostinec Funus –  v Horskom parku kúsok od kostola na Kalvárii, ktorému po výstavbe Slavína museli odstrániť kostolnú vežu, aby „nezacláňala“ pamätníku sovietskych vojakov, sa nachádza starý rodinný dom, ktorého súčasťou bol obchod a krčma. A práve do nej si mali chodiť v prvej polovici 19. storočia posedieť aj Štúrovci. A možno práve oni tu zasadili niektorý zo stromov – dnes už mohutných gaštanov, ktoré dominujú dvoru s letnou terasou...   

Zdroj: Google Maps

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra – sídli v historickej budove na Panskej ulici 24. Patrí pod Slovenskú akadémiu vied a od roku 1966 je pomenovaný po našom najslávnejšom národnom dejateľovi. Jeho súčasťou je aj vyhľadávaná jazyková poradňa. Na počesť najvýznamnejšieho slovenského národovca udeľujú prezidenti SR od roku 1994 najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra.

(ars)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie


Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.