Nová socha Štefánika bude stáť opäť pri Dunaji

V období medzi dvoma svetovými vojnami postavili na bratislavských verejných priestranstvách tri monumentálne, dalo by sa povedať kolosálne, pamätníky.

Prvý z nich bol pamätník padlým synom mesta v prvej svetovej vojne na ploche prírodnej terasy nad mestom, v prostredí zalesneného parku. Druhý postavili pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku Československej republiky a mal všetkým pripomínať jedného, hádam najdôležitejšieho, z jej spoluzakladateľov, generála Milana Rastislava Štefánika. Súčasne s ním vznikol pamätník venovaný Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi na námestí pred Mestským divadlom.

Všetky tri pomníky sa vyznačovali až prehnaným zväčšením, či už sarkofágu alebo sôch velikánov. Pamätník padlým, hoci vandalmi poškodzovaný, prežil. Bol tu pokus o jeho odstránenie z pôvodného miesta, lebo ktosi si tam chcel postaviť vilu. Pamätník ostal na svojom mieste, ale výhľad na mesto už od neho nie je možný. Ktosi iný si so súhlasom stavebného úradu postavil vilu práve tak, aby znemožnil návštevníkom pamätníka výhľad na mesto.

Hviezdoslavov pomník sa musel od divadla odsťahovať ďalej do parku a po nedávnej úprave stojí na oveľa vyššom podstavci než pôvodný projekt predpokladal. Kvôli „ochrane“ americkej ambasády je navyše „doplnený“ radom oceľových stĺpikov, ktoré sú kamuflované kamennými plášťami a majú vraj prezentovať verše z diel básnika.

Štefánikov pamätník odhalený v roku 1938 na terajšom Námestí Ľudovíta Štúra mal pohnutejší osud. Už v roku 1939 museli demontovať z 30 metrov vysokého pylónu, ktorý stál za chrbtom Štefánika, sochu leva, ktorý nesie znak Československa. Nie je to luxemburský heraldický lev, ktorý sa stal aj znakom českého kráľovstva a napokon republiky. Je to lev ako každý iný. No Hitler si neželal aby cudzí lev ceril zuby pri pohľade do jeho ríše, ktorá pohltila aj dnešnú Petržalku.

V roku 1944 odstránili aj pylón, na ktorom lev predtým stál. Tým nepríjemne odhalili chrbát generála Štefánika, na ktorý teraz videl každý prichádzajúc od centra mesta k Dunaju a ktorý nebol autorom - sochárom Bohumilom Kafkom - komponovaný na priamy pohľad. Po roku 1950 bola už víťaznému komunistickému vedeniu mesta tŕňom v oku aj viac ako 7 metrov vysoká socha generála na asi 5 metrov vysokom podstavci obloženom travertínovými doskami. Prečo by mal na nábreží Dunaja v Bratislave stáť pomník Slováka, ktorý zaprel svoju národnosť a stal sa občanom imperialistického Francúzska, pýtali sa komunisti. A tak aj sochu jedného z najvýznamnejších Slovákov, ktorý bol ešte aj generálom francúzskej armády, odstránili a zničili. Stalo sa tak pravdepodobne v roku 1952.

Obnoviť pamätník generála Milana Rastislava Štefánika v pôvodnej podobe a v pôvodnej veľkosti je možné, ale nie na pôvodnom mieste. Novo zvolené miesto na brehu Dunaja na novo vznikajúcom námestí neďaleko bývalého prístavného skladu presne zodpovedá predstave profesora Bohumila Kafku z roku 1937. Vďaka pochopeniu riaditeľa Národní galerie v Prahe profesora Milana Knížáka ako aj vďaka súhlasu dediča autorských práv sochára bolo možné v Bratislave zhotoviť model pôvodnej kolosálnej sochy.

Dnes je odlievanie bronzovej sochy Štefánika pred dokončením. Hotová socha bude musieť po prevezení do Bratislavy ešte nejaký čas počkať na dokončenie plochy námestia.

Štefan Holčík

FOTO - Viliam Malík (1938)