Strechu paláca zdobí kardinálsky klobúk

Ktovie, či si mladý grófsky syn Jozef z rodiny Batthyanyovcov želal stať sa kardinálom, keď sa v polovici 18. storočia rozhodol pre štúdium bohoslovectva. Faktom je, že obstál v tvrdej konkurencii synov slávnych rímskych kniežacích rodín, ktoré po stáročia dodávali katolíckej cirkvi kardinálov.

Bol aj ostrihomským arcibiskupom a prímasom uhorského kráľovstva. Ako ostrihomský arcibiskup sa nasťahoval do tradičnej rezidencie svojich predchodcov v hlavnom meste krajiny, v Prešporku. Palác však nebol podľa jeho presvedčenia vhodným sídlom pre kardinála. Už roku 1774 poveril svojho dvorného architekta Melchiora Hefeleho, aby pripravil plány novej rezidencie. Postavili palác, ktorý sa stal na nasledujúce storočia ozdobou mesta. Na meno kardinála sa dávno zabudlo, ale Primaciálny palác pozná hádam každý obyvateľ Bratislavy.

Je to jediný palác v meste, ktorého strecha je mierne zakrytá atikou ozdobenou kolosálnymi kamennými sochami. Nad stredom priečelia ukazujú géniovia okoloidúcim rodinný znak Batthyanyovcov, nad ktorým sa vznáša kniežacia čiapka. Ostrihomský arcibiskup smel totiž používať titul knieža, aj keď nepochádzal z kniežacej rodiny. No aj kniežací titul bol zanedbateľný v porovnaní s titulom kardinála. Preto je celok zakrytý ešte mohutným kardinálskym klobúkom.

Po stranách erbu sú umiestnené dvojice samostatných ľudských postáv a dve súsošia. Podľa vysvetlenia J. M. Korabinského z 18. storočia predstavujú antickú bohyňu vedy a umenia Minervu, mladého muža ako stelesnenie lásky k vlasti, iného mladého muža, ktorý nesie na prsiach zapečatený list ako znak tajomstva, ktoré je pripravený brániť hoci aj mečom. Ženská postava na pravej strane symbolizuje čistotu duše. Súsošie dvoch postáv na ľavej strane predstavuje bohyňu Minervu, ktorá učí mladíka túžiaceho po vedomostiach. Posledná dvojica postáv, na pravej strane, sa dá vysvetliť ako alegória Božej múdrosti. Sediaca ženská postava drží v pravej ruke koleso dejín, nohou sa opiera o zemeguľu, a obracia sa k stojacej postave symbolizujúcej Cirkev, ktorá sa opiera o stĺp, symbol stálosti.

Sochy vytesali z kameňa sochári F. H. Prokop a M. Kogler, náplň sochárskej výzdoby s prvkami antickej mytológie aj kresťanskej vierouky však pravdepodobne určil arcibiskup - kardinál. Okrem sôch stoja na atike paláca štyri ozdobné vázy. Tie dodal Johann A. Messerschmidt, brat slávneho sochára Franza X. Messerschmidta.

Štefan Holčík

FOTO - Slavo Polanský