Zdroj: Archív Mateja Čapa
Na mieste dnešného Tyršovho nábrežia v Petržalke sa cisár Napoleon údajne na chvíľu zastavil. Spod koruny starého topoľa mal hľadieť na mesto, ktorého sa jeho armáda nedokázala zmocniť vojensky.
„Napoleonov strom“ (úvodný obrázok článku), stojaci neďaleko prístaviska propeleru, do ktorého viackrát udrel blesk, napriek snahám o jeho záchranu, postupne spráchnivel a v 60. rokoch 20. storočia bol napokon odstránený.
V priebehu júna a v prvej polovici júla 1809 obrancovia bratislavského predmostia úspešne odolávali snahe francúzskej Grande Armée dobyť mesto. O osude Bratislavy bolo napokon rozhodnuté inde. Na základe znojemského prímeria sa Bratislava spolu s menšou časťou vtedajšej Bratislavskej stolice stala, až do uzatvorenia definitívnej mierovej zmluvy, súčasťou francúzskej demarkačnej línie.
Dňa 14. júla do mesta vtiahli jednotky IX. zboru pozostávajúceho z Napoleonových saských spojencov. Pre miestnych obyvateľov nastali ťažké časy. Museli totiž poskytnúť ubytovanie veľkému počtu vojakov a zásobovať ich potravinami a ostatným potrebným tovarom. Situáciu ešte viac komplikovali viaznuce mierové rokovania. Rakúsky cisár František I. odmietal prijať Napoleonove tvrdé podmienky. Namiesto toho uvažoval o sústredení rozptýlených armádnych zborov v Uhorsku a o obnovení bojov. Zrejme práve táto hrozba viedla Napoleona k myšlienke podniknúť inšpekčnú cestu po okupovanom uhorskom území, aby sa presvedčil, či sú tam dislokované jednotky Grande Armée schopné čeliť rakúskemu útoku.
Napoleon na petržalskom brehu Dunaja v stvárnení maliara Ivana Žabotu:
V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhuje Napoleonova návšteva Bratislavy. Napriek tomu, že niektorí historici jej uskutočnenie spochybňujú, zrejme kvôli jej neformálnemu charakteru a krátkemu trvaniu, o samotnej návšteve nemožno pochybovať. Nezávisle od seba ju totiž dokladá viacero dobových prameňov. Hoci sa mierne rozchádzajú, pokiaľ ide o jej datovanie, väčšina z nich sa zhoduje v tom, že sa tak stalo 31. augusta 1809. Na základe zachovaných záznamov Napoleon, ktorý žiadal zachovanie prísneho inkognita, dorazil so svojím sprievodom zo Schönbrunnu, kde si už v máji zriadil hlavný stan, cez Wolfsthal na územie dnešnej Petržalky. Z nivy Brucken Au (územie dnešného Sadu Janka Kráľa) sa prostredníctvom lietajúceho mosta prepravil na mestský breh. Tu, v sprievode francúzskych generálov a jazdeckých gárd, vykonal prehliadku Hradu, kde sa v tom čase nachádzal vojenský špitál. Na svojom bielom koni následne precválal k tehelniam, pri ktorých sa nachádzal tábor saských vojsk. Po tom, ako si prezrel vojenské cvičenie, vystúpil na Somársky vrch a odpočinul si tu. Miesto bolo neskôr označené kameňom s iniciálami N. Q. (údajne boli skratkou pre Napoleon quiescebat = Napoleon oddychoval). Kameň sa mal stratiť počas prestavby v 60. rokoch 20. storočia.
"Napoleonov kameň" na Somárskom vŕšku:
Podľa legendy sa cisár Francúzov stretol aj s významným bratislavským rabínom Chatamom Soferom. Avšak Sofer sa o tejto skutočnosti vo svojich pamätiach nezmienil. Po približne trojhodinovom pobyte v Bratislave sa Napoleon prepravil späť na petržalský breh Dunaja. Odtiaľ pokračoval v ceste cez Kopčany a Rusovce do Magyaróváru, v ktorom prebiehali mierové rokovania. Následne odišiel do Rábu, kde prenocoval. Dňa 1. septembra sa vrátil do letohrádku Habsburgovcov v Schönbrunne. Práve tu bola 14. októbra 1809 podpísaná definitívna mierová zmluva. Tá síce priniesla úľavu v podobe ukončenia nepriateľskej okupácie, ale aj veľké pokorenie, ktoré Rakúske cisárstvo odsunulo do pozície druhoradej mocnosti.
Mgr. Matej Čapo