• História
  • 10.08.2019 10:15

HISTÓRIA: Vedeli ste, že v 19. storočí sa známou výrobkyňou likérov v Prešporku stala žena?

0 0
Prisťahovalci mali smolu, do spolku nesmeli - presporok

Pôvod prípitku „na zdravie“ pochádza z čias, kedy sa liečilo macerátmi z alkoholu a byliniek. Od stredoveku už bylinné likéry ľudia popíjali ako nápoj. Bolo to približne v čase, keď mestá v Uhorsku získavali prvé práva konať výročné jarmoky. Tie boli v Prešporku známe a vyhľadávané snáď rovnako ako likéry vdovy Zuzany Slubekovej.

Keď v roku 1344 udeľoval uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký obyvateľom mesta Prešporok právo konať výročný jarmok, bola to preňho zrejme len jedna zo strategických úloh, ktoré mal vybaviť. Viac ho iste zamestnávali starosti s mocibažnou švagrinou Janou.

Lenže pre ľudí v Prešporku to bola veľká udalosť. Hádam najvýznamnejšia v roku. Jarmočné právo ustanovil kráľ k sviatku sv. Vavrinca, ktorému bol zasvätený jeden z najstarších kostolov v Bratislave. Celých sedem dní pred ním, v deň sviatku sv. Vavrinca, ktorý pripadal na 10. augusta, aj celých sedem dní po ňom im svoj tovar predávali remeselníci z Prešporku aj z okolitých miest a dedín a tiež cudzokrajní kupci. Tí smeli bez poplatku prejsť cez Michalskú bránu aj so svojimi vozmi, prekypujúcimi rozmanitým tovarom. Mali ho právo, dokonca povinnosť predávať.

Zdroj: Katarína Králiková

Celých štyridsať rokov sa ľudia schádzali na tomto jedinom Vavrineckom jarmoku v Prešporku. Medzitým kráľ Ľudovít I. Veľký zomrel. Zanechal po sebe štyri dcéry a tretia z nich, Mária, sa po ňom stala kráľovnou, prvou v Uhorsku. Práve ona udelila obyvateľom Prešporka právo na ďalší jarmok.

Kráľovná Mária mala neveselý život. Udelenie práva na druhý jarmok iste aj pre ňu bolo iba jednou z povinností. Ako malé dieťa bola totiž sľúbená Žigmundovi Luxemburskému, synovi slávneho českého kráľa Karola IV. Hoci spolu vyrastali na jednom dvore, nemali sa radi. To však Žigmundovi nebránilo vynútiť si sľúbený sobáš s Máriou. Stal sa tak ďalším uhorským kráľom, ktorý neskôr povolil v Prešporku okrem tretieho jarmoku aj „novinku“ – týždenný potravinový trh.

Zdroj: Katarína Králiková

V ďalších storočiach pribúdali jarmoky, rozširoval sa sortiment a menili sa panovníci, ktorí držali nad každým jarmokom ochrannú ruku. Aby každý trhovník aj kupec, kaž­dý kočovný umelec aj tulák vedeli, že na nich dohliada samotný kráľ, počas celého jarmoku bola na radnici vystavená ruka s mečom – sťaby symbol ochrany aj trestu.

K jarmokom si predajcovia postupne vydobyli právo na „deň navyše“ pred začiatkom jarmoku a po jeho skončení, aby mohli rozložiť a následne zložiť stánky. O tom, že aj počas takýchto dní potajomky predávali tovar, je viac záznamov v účtovných knihách, kam trhový richtár zapisoval pokuty.

Súčasťou rozvoja obchodu a priemyslu boli od 19. storočia aj lokálne a medzinárodné veľtrhy a výstavy. Bohatí i začínajúci obchodníci, vinohradníci, chovatelia, pestovatelia a továrnici už prezentovali svoj tovar na vyššej úrovni. Budovali si značku. Namiesto vykrikovania na trhu používali rôzne propagačné materiály, pútače, nálepky a inzeráty v novinách.

Neobyčajne zaujímavou bola značka prešporskej továrne na likér a jemnejší rozoliš. Viedli ju manželia Slubekovci, konkrétne vdova po Antonovi Slubekovi. On podľa niektorých zdrojov kúpil továreň od vdovy po Beňadikovi Jawurekovi. Iné zdroje tvrdia, že továreň odkúpila Zuzana Slubeková, keď ovdovela.

Nech už k továrni rodina Slubekovcov prišla akokoľvek, pozoruhodné je, že bolo 19. storočie a továreň na alkohol riadila žena. Dokonca, keď Zuzana Slubeková s likérkou začínala, mala už päťdesiat rokov a dospelé deti. Obchodnícka gilda v Prešporku síce eviduje prípady, keď vdovy krátkodobo viedli obchod či dielňu do času, kým najstarší syn prevzal rodinný podnik, ale Zuzana Slubeková je iný prípad. Je dôkazom, že aj v časoch, kedy ešte ženy nemali ani len volebné právo a aj možnosti na vzdelávanie mali v porovnaní s mužmi obmedzenejšie, žili v Prešporku odvážne a priebojné obchodníčky.

Zdroj: K.K.

Azda najzaujímavejšie je, že Zuzana Slubeková viedla likérku pod značkou  „Vdova A. Slubeka“ , a to v troch prešporských jazykoch. Môžeme sa len domnievať, či to bolo zo sentimentu alebo z úcty k manželovi. Rovnako je pravdepodobné, že obľúbené likéry predávala pod značkou „Vdova A. Slubeka“ jednoducho z obchodných a marketingových dôvodov. Fakt však je, že veľký odbyt jej prinášali víťazstvá v súťažiach na medzinárodných trhoch, a to predovšetkým zásluhou lahodného likéru, ktorý rady popíjali aj prešporské dámy, avšak zo zdravotných dôvodov.

Zdroj: FB Slubekova záhrada

​Po slávnej rodine je pomenovaná Slubekova záhrada na Palisádoch, kde je dodnes detské ihirsko.


Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.