Zdroj: Youtube/RTVS - Keď na Slovensku vládol hokej
Prvé majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sa konali v Bratislave už v roku 1959. Formát vtedajšieho turnaja bol značne odlišný od dnešného. V siedmich československých mestách sa predstavilo dvanásť mužstiev. Základné skupiny sa hrali v Bratislave, v Brne a Ostrave, finálová v Prahe a skupina o záchranu v Kladne, Kolíne a Plzni.
Bratislavský zimný štadión patril medzi najmodernejšie v republike a čo nebolo pre dané obdobie úplne obvyklé, mal strechu. Napríklad ľadová plocha v Brne zastrešená nebola, a tak vzhľadom na to, že sa hralo v marci, organizátori sledovali predpovede počasia veľmi pozorne. Na všetkých štadiónoch však pribudli rôzne novinky. Nad trestnými lavicami boli napríklad nainštalované dve žiarovky s tým, že jedna v polovici dvojminútového trestu zhasla. Bratislavský zimák dostal pred majstrovstvami nové šatne, bola zrekonštruovaná čestná lóža a čo je hlavné, na štadióne otvorili novú telefónnu ústredňu. Novinári sa cez ňu dokázali spojiť s ktorýmkoľvek mestom na Zemi za vtedy neuveriteľných päť minút.
Po vyžrebovaní základných skupín prepukla v meste eufória. V bratislavskej skupine mali odohrať svoje zápasy československí hokejoví reprezentanti, Kanada, Poľsko a Švajčiarsko. Záujem o lístky bol obrovský. Koncom januára 1959 dostali usporiadatelia žiadosti od 850 zo závodov, podnikov a rôznych organizácií pre asi 200 000 záujemcov. Zimný štadión však mal kapacitu „len“ 11 545 divákov (z toho 4545 na sedenie), takže pri šiestich odohraných zápasoch sa dostal do hľadiska každý tretí záujemca. Asi netreba zvýrazňovať, že všetky zápasy boli vypredané. Viaceré podniky boli pri výbere preferované, keďže poskytli oficiálne dary, ktorými boli jednotlivé výpravy obdarované. Bratislavská Matadorka napríklad vyrobila pamätné puky. Bratislavské cukrárne a sódovkárne prichystali dokonca nové druhy zákuskov s hokejovou tematikou.
Samozrejme, na majstrovstvá sa pripravovalo celé mesto. O takmer 500 cudzincov – hráčov, novinárov, fanúšikov sa staralo niekoľko hotelov, najmä Devín a Krym. Reprezentácia Kanady bývala v Carltone. Zrekonštruovalo sa osvetlenie ulíc ako aj neóny reklám v centre. Dopravný podnik zaviedol špeciálne spoje. Na štadión bezplatne prepravovali iba fanúšikov s lístkami. Na Hviezdoslavovom námestí bol umiestnený provizórny poštový úrad, predávajúci špeciálne poštové známky.
Bratislavské publikum neostalo svojmu renomé nič dlžné. Okrem našich reprezentantov búrlivo privítalo najmä Kanaďanov. Všetci z nich pochádzali z tímu amatérskeho majstra Kanady - Belleville McFranlands. Pre úplnosť dodáme, že o čistých amatérov určite nešlo, keďže 15 Kanaďanov hralo v minulosti aj v NHL. Spolu s mužstvom prišiel do Bratislavy aj majiteľ tímu s manželkou a stali sa akoby maskotmi majstrovstiev v metropole Slovenska. Všade, kam pár prišiel, budil veľkú pozornosť a poskytoval rozhovory.
Šesť zápasov bratislavskej skupiny sa odohralo za tri dni, od 5. do 7. marca. V otváracom zápase hostilo Československo outsidera zo Švajčiarska. Premiéru v reprezentačnom drese tu zažil Jozef Golonka. Podľa bratislavského Večerníka vystrelili v tomto zápase naši hokejisti na švajčiarsku bránu neuveriteľných 110 striel. Pri konečnom skóre 9:0 bola úspešnosť švajčiarskeho brankára (či brankárov) naozaj obdivuhodná. Dlho však nevydržala. Kanada nastrieľala na druhý deň Švajčiarsku 23 gólov (zo 104 striel).
Najdôležitejším zápasom v skupine bola konfrontácia Kanady a Československa. Usporiadateľská krajina prehrala 7:4 a v tabuľke skupiny obsadila druhé miesto. Spoločne s Kanadou postúpila do finálovej skupiny konanej na pražskej Štvanici. Tu Československo zvíťazilo nad Švédmi, Fínmi a vrátilo prehru Kanade. Prehralo však so Sovietskym zväzom a prekvapujúco aj s hráčmi USA. Keďže sa nehralo vyraďovacím spôsobom, v konečnej tabuľke obsadila ČSR tretie miesto. Víťazom majstrovstiev sa stala Kanada. Šampionát bol zároveň majstrovstvami Európy, Československo sa stalo aj kontinentálnym vicemajstrom, prví boli Sovieti.
(jbabjak)