Noviny sa kedysi z kaviarní nekradli

Na vodách Dunaja, presnejšie vo vode Dunaja z bratislavskej strany bola vždy v lete stará vyradená loď - lodná kaviareň Boon, kde sme sa počas dopoludňajšieho štúdia za pekného počasia opaľovali.

Chodili sem herci, medzi nimi Štefan Hoza, ďalej Vlado Clementis, Ladislav Novomeský, Ján Poničan. Vedľa tejto kaviarne, ktorú na jar pritiahol z prístavu remorkér, bolo ohradené kúpalisko s dnom zo zbitých dosiek, aby sa kúpajúci neutopili. Voda v Dunaji bola ešte čistá, veď v tom čase (pred 55 rokmi) chytali ešte rybári ryby do siete na Zuckermandli a predávali ich na Rybnom námestí.

Veľkokaviarne boli aj Savoy a Carlton so stálymi bratislavskými hosťami - hovorili si Prešpuráci - ako aj s hotelovými hosťami. Boli to kaviarne všetkých štyroch národností. Chodili sem bratislavskí Nemci, Maďari, Česi aj Slováci prečítať si noviny pri šálke kávy a uzatvárať obchody. Večer sa tancovalo v Carlton hale na prízemí aj v suterénnom nočnom podniku. Hrávali tu striedavo cigánske kapely Farkašovcov, Pihíkovcov, Móžiovcov. V oboch bolo veľa novín a časopisov. Dnes by tam dlho neobstáli. V tom čase sa tak nekradlo ako dnes. Pravdepodobne preto vymizli z kaviarní noviny. Miesto kávy alebo drobného zajedenia vidno dnes na kaviarenských stoloch pivo alebo destiláty. V minulosti to bola káva, káva s mliekom alebo so šľahačkou, prípadne čaj. V lete zmrzlina. Takto sa teda zmenila „duša mesta“.

Staré kaviarne stratili svoju príťažlivú atmosféru túžby po poznaní, po prečítaní novín nie sú takým milým spoločenským prostredím ako pred 55 rokmi. Nahradili ich aspoň čiastočne kluby, napr. klub divadelníkov v bývalej kaviarni Elektra na I. poschodí „Central pasáže“ proti divadlu P. O. Hviezdoslava, filmový klub na Špitálskej ulici a klub novinárov v budove oproti kapucínskemu kostolu, klub spisovateľov s dobrou stravovacou prevádzkou za vedenia vynikajúceho majstra kuchára Ondreja Antovského v rožnom dome pod kníhkupectvom na križovatke Laurinskej ulice a Rybnej brány. Pravdou je, že máme menej času ako v minulosti. Kluby akosi len suplujú to, čo sme nachádzali v kaviarňach, kde sa rodila poézia aj próza.

Poďme však o ulicu ďalej, kde vám predstavím kaviareň Luxor ma Štúrovej ulici oproti budove Štátnej banky. Luxorka bola vedená pôvodne nájomcami Šuchom a Kontríkom, neskôr po znárodnení mojím bratrancom Štefanom Sečanským a jeho zástupcom Leopoldom Kučerom, ktorý tu pracoval 17 rokov.

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)