Bratislavskí veslári boli prvými v meste
Už len tí najstarší si pamätajú, že úroveň vody v Pečnianskej zátoke sa kedysi rovnala hladine prudko tečúceho Dunaja. Bola to pomerne pokojná zátoka, a teda vhodná pre základný výcvik záujemcov o šport - v 18. storočí jeden z najobľúbenejších - veslovanie. Preto v jej blízkosti vyrastali dobre vybavené lodenice veslárskych klubov.
Najprv pre maďarský Pozsonyi Hajós Egylet (klub založili už v roku 1862 ako prvý športový klub na Slovensku vôbec) a po ňom sa nechceli dať zahanbiť nemeckí občania, ktorých Ruder Club Regatta vybudoval v blízkosti lodenicu ďalšiu. Oba kluby - teda za rakúsko-uhorskej monarchie - sa striedali v usporadúvaní veľkolepých podujatí s bohatou medzinárodnou konkurenciou. O ich obľube svedčili mnohotisícové davy divákov na obidvoch brehoch Dunaja od kúpaliska Lido po Pečniansku zátoku. Okrem toho patrili k populárnym udalostiam aj plavby veslíc z Viedne do Budapešti alebo naopak s príjemnou zastávkou pri prešporských lodeniciach.
Pokojná Pečnianska zátoka sa stávala dejiskom častých domácich veslárskych pretekov. Stručný záznam v denníku Hiradó z 28. júna 1898 prvý raz uvádza aj výsledky: pár S. Vermes-Höllziegel ako víťazov dvojky a Nirnsee, Z. Vermes, Höllziegel, Flórián štvorky. Dodáva, že preteky sa konali za veľkého záujmu divákov... Usilovnejšie sa viedli záznamy o tom, kto „navesloval" v sezóne najviac kilometrov. Predseda Pozsonyi Hajós Egylet J. Palugyay podal denníku Hiradó informáciu, že v roku 1900 bol najúspešnejším Habermann Oszkár s 2200 km, po ňom Kovács Lajos s 1158 km...
Obrovským prínosom pre bratislavský veslársky šport bol vznik Slovenského veslárskeho klubu, ktorý si vybudoval svoju prvú lodenicu najbližšie k Pečnianskej zátoke v roku 1928.
Prvé tri roky SVK organizoval predovšetkým príťažlivé turistické jazdy po riekach Dunaj, Morava i Nitra. Od roku 1931 sa začala príprava pretekárov. Viedol ju náčelník SVK Ľudovít Jarušek, bývalý pretekár popredného európskeho veslárskeho klubu Pannónia Budapešť. Na preskúšanie kvality svojich moderných tréningových metód (i špeciálnej zimnej prípravy) získal od primátora Bratislavy cenu na Preteky o Pohár starostu mesta, čo malo byť obdobou slávnych pražských Primátoriek. V polovici tridsiatych rokov sa uskutočnili iba preteky Devín - Bratislava. Pôvodný zámer sa však nerealizoval. Veslársky elán potom trochu opadol, veslári sa radšej venovali tenisu na svojich dvorcoch ako veslovaniu...
Nový rozmach veslárstva v Bratislave sa prekvapujúco začal rekonštrukciou vojnou zničenej lodenice a jej vybavenia. Popritom fungoval intenzívny tréningový proces s talentmi, z ktorých sa vykľuli skvelí olympionici ako František Reich, Ctibor Reiskup, Albert Krajmer a olympijsky pozlátený Pavol Schmidt. Na ich úrovni mal veľký podiel slovácky tréner Viliam Procházka, ktorý natrvalo zakotvil pri bratislavskom Dunaji a inicioval výstavbu revolučného veslárskeho bazéna neďaleko lodenice, prvého v Československu!
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)