Rozlúčková kaplnka odsúdencov

Na východ od jadra starého Prešporku sa v priebehu osemnásteho storočia sformovalo predmestie priemyselno-poľnohospodárskeho charakteru, ktoré dostalo meno Blumental.

Jeho hlavnou ulicou bola ulica, ktorá nesie dnes meno Blumentálska, ale až do polovice 19. stor. sa volala Horná Krížna (Obere Creutz Gasse). Južne od nej prebiehala Dolná Krížna (Untere Creutz Gasse), ktorá však už dávno predtým, na konci 16. storočia, bola jedinou Krížnou (Cruissengasse, Kroyssgasse).

V 18. storočí obe Krížne ulice smerovali k tomu istému miestu - ku kaplnke, ktorá mala nezvyklý názov „rozlúčková“ - „Urlaubskapelle“. Tento názov je nesprávne v Bratislavskom topografickom lexikóne (1990) preložený slovom „dovolenková“. V skutočnosti bola postavená na to, aby sa odsúdenec pred popravou - popravisko bolo pri Korytnačom jazere neďaleko terajšej ulice Pri starej prachárni - vyspovedal a rozlúčil so životom.

Kaplnka stála pôvodne pri neskoršom Ludwigovom mlyne, približne na úrovni objektov na Krížnej č. 42 a 44 Nie je známe, kedy ju postavili, rozhodne však nie v roku 1781, ako to uvádza Bratislavský topografický lexikón, ale o pár desaťročí skôr. V prvej polovici 19. storočia postavili na nároží ulice prvú staničnú budovu konskej železnice. Trať železnice preťala dlhú Krížnu ulicu. Naproti stanici neskôr postavili mlyn. Kaplnku rozobrali a presťahovali bližšie k mestu, asi tam, kde je dnes novinársky kiosk pri zastávke električky pri pivovarskej reštaurácii Pizzeria Stein.

V skutočnosti to ani nebola kaplnka s interiérom, ale monumentálna stavba na pôdoryse trojuholníka a konkávnymi stenami. V strede každej steny bol výklenok. V tom, ktorý bol obrátený von z mesta, teda k popravisku, bol ukrižovaný Kristus. Vo výklenku obrátenom k Hornej Krížnej, teda dnes k Steinovmu pivovaru, stála socha zbičovaného Krista s tŕňovou korunou na hlave. Vo výklenku, ktorý bol obrátený do Krížnej ulice (teraz k Justičnému palácu), bola kamenná socha sediacej Panny Márie s telom mŕtveho Krista na lone (Pieta).

Všetky tri nárožia drobnej stavby boli zdôraznené kamennými stĺpmi, ktoré niesli bohato profilovanú rímsu. Nad každým stĺpom bola umiestená kamenná soška anjelika. Z nejasných fotografií sa dnes nedá zistiť či niesli nástroje Kristovho umučenia, je to však pravdepodobné. Stavbička bola zvŕšená viac ráz zvlnenou plechovou barokovou strechou s kovovým krížom na vrchole. V roku 1850 premenovali Hornú Krížnu na Mariánsku ulicu, lebo vraj bola kaplnka zasvätená Panne Márii. Pomenovanie sa nikdy neujalo, pravdou je, že kaplnka bola predovšetkým pripomenutím Kristovho mučenia a Kríža, ktorý dal meno k nemu smerujúcim uliciam.

Barokovú kaplnku po druhej svetovej vojne znovu rozobrali, lebo zavadzala pri rozširovaní vozovky. Jej súčasti uložili „dočasne“ do Mestského múzea a počítalo sa s tým, že kaplnka bude znovu niekde stáť. Jej fragmenty sa už dva razy sťahovali zo skladu do skladu. Bolo by už na čase kaplnku zrekonštruovať, kým sa jej zachované súčasti pri ďalšom sťahovaní znovu nepoškodia. Na Krížnej ulici už asi stáť nebude, ale mohlo by sa jej nájsť iné miesto, možno v areáli zničenej bratislavskej Kalvárie.