Kde sa podpisoval „Prešporský mier“?

Dňa 6. januára 1806 opustili územie Prešporka posledné jednotky víťaznej Napoleonovej „Grande Armée“ - Veľkej armády. Zanechali tu iba asi dvadsať ranených a o nich sa starajúci personál. Tých muselo naďalej živiť mesto. Po víťazstve pri Slavkove (Austerlitz) mal Napoleon možnosť pokoriť rímsko-nemeckého a rakúskeho cisára a súčasne českého a uhorského kráľa Františka II. (I.). Mal možnosť nanútiť mu „mierovú dohodu“, ktorá Františka stála celé kráľovstvá.

Vyjednávania o podmienkach uzatvorenia mieru sa začali už 11. decembra v Brne. Tam však vypukla epidémia týfusu. Napoleon preto prikázal preniesť vyjednávanie do bývalého hlavného mesta uhorského kráľovstva, do Prešporku. Uhorské kráľovstvo ostalo síce vo vojne s Napoleonom neutrálne, ale Napoleon jeho neutralitu nebral vážne. Západnú časť krajiny spolu s Prešporkom a Trnavou zaradili na Napoleonov príkaz do okupačnej zóny. Mesto obsadila Napoleonova armáda, neboli to však len Francúzi. V Armáde slúžilo aj množstvo vojakov iných národností, najmä Talianov a Nemcov, z oblastí, ktoré už vtedy podliehali Napoleonovi.

Napoleonov minister a splnomocnenec knieža Charles Maurice Talleyrand-Perigord prišiel do mesta 21. decembra. Spolu so svojím dvorom (mal aj desať tajomníkov) sa ubytoval v Zimnom paláci ostrihomského arcibiskupa - v Primaciálnom paláci. Cisár František poveril vyjednávaním knieža Johanna von Liechtenstein a generála grófa Ignáca Gyulaya. V meste bolo v tom čase 18 000 mužov okupačnej armády. Samo mesto malo len asi 25 000 obyvateľov vrátane žien, detí a starcov.

Vyjednávania sa uskutočnili v Talleyrandovom prechodnom sídle - v paláci arcibiskupa. Dňa 26. decembra 1805 (v revolučnom kalendári to bol 5. nivose roku 14) podpísali v paláci definitívnu verziu rukopisu dohody, ktorá neskôr prešla do dejín pod menom „Prešporský mier“. Vyjednávačmi podpísaný koncept rýchlym poslom doručili do zámku Schönbrunn pri Viedni, kde sa zdržiaval Napoleon. Tam text upravili, prepísali na pergamen a po podpisoch francúzskych vyjednávačov ho svojím podpisom a veľkou pečaťou z červeného vosku potvrdil aj Napoleon. Podpis pokoreného cisára a kráľa Františka nepovažovali za potrebný. Dostal tento „mier“ ako príkaz!

Bol to posledný dôležitý štátnický dokument datovaný vo francúzskom revolučnom kalendári. Od 1. januára 1806 sa aj vo Francúzsku vrátili ku kresťanskému kalendáru.

Na prelome 19. a 20. storočia sa objavilo ničím nepodložené tvrdenie, že dohodu podpísali v Zrkadlovej sieni. Je to veľmi nepravdepodobné. Zrkadlová sieň sa nedala vykurovať. Keby sa aj dala, nebolo čím. V decembri 1805 boli radi, ak sa im ako-tak podarilo vykurovať ostatné miestnosti paláca. V treskúcej zime, keď účastníkom vyjednávania mrzol atrament na brkách ( a preto sa museli poponáhľať), sa podpis na koncepte dohody uskutočnil určite v inej, menej parádnej a studenej miestnosti paláca.