Vzácni hostia hodovali v Zelenom dome

Veľmi významný obecný objekt starého Prešporku bol dom, ktorý stál na Hlavnom námestí oproti mestskej radnici, na nároží dnešných ulíc Sedlárskej a Zelenej. Objekt tam vlastne stojí dodnes, ale po mnohých prestavbách sa už na pôvodnú stredovekú stavbu vôbec nepodobá.

Bola to budova, kde najmenej jedna miestnosť bola ozdobená maľbami s rastlinnými motívmi prevažne v zelenej farbe, preto ho obyvatelia mesta volali „Grünstübelhaus“, neskôr (v 19. storočí) po maďarsky aj „Zöldszobaház“. „Zelené izby“ neboli v Prešporku zriedkavé, táto však bola významná najmä preto, že sa v nej predávalo víno z mestských viníc, že v nej predstavitelia mesta prijímali a častovali významné návštevy.

Dnešný názov „zelený dom“ je nezmyslom, pred začiatkom 19. storočia sa totiž nedala trvalá zelená farba na fasády vôbec vyrobiť. Na terajšej Zelenej ulici až do 20. storočia nebola nijaká zeleň, ani len na fasádach domov. V stredoveku sa ulica volala Novou, neskôr aj Obuvníckou (Schustergasse). Dom na jej nároží vznikol pravdepodobne už v 14. storočí, prvá písomná správa o ňom je známa z roku 1419. V 16. storočí objekt zásadne prestavali. Postavili veľkú sieň, kde neskôr zasadali aj uhorské stavy. Inokedy sieň používali aj ako súdnu či poradnú, ak nestačili priestory radnice. Po kráľovských korunováciách sa v dome konali slávnostné hostiny pre hostí vyšších spoločenských vrstiev, ktorí sa nesmeli zúčastniť na kráľovej hostine, ale nehodilo sa ani, aby sa zúčastnili na ľudovej veselici na uliciach a námestiach mesta. Na nádvorí a v priľahlej sále sa v 18. storočí usporadúvali aj divadelné predstavenia.

Prírodné katastrofy či požiare nevynechali ani tento dom. Okolo roku 1775 ho prestavali a upravili v slohu klasicizmu. Nad hlavným priečelím postavili v Prešporku ojedinelý štít s kamenným reliéfom, ktorý je staršieho pôvodu. Predstavuje starozákonnú epizódu z cesty izraelského národa do zasľúbenej zeme Kanaanu. Nespokojný ľud totiž prestal Mojžišovi veriť, že na konci cesty ho čaká bohatá nová vlasť. Mojžiš poslal dopredu prieskumníkov, z ktorých dvaja, Jozua a Kaleb, priniesli ukážky plodov budúcej vlasti. Velikánsky strapec hrozna bol obyvateľom Prešporka, ktorí sa živili najmä produkciou vína a obchodom s ním, zvlášť sympatický. Bol emblémom ich bohatstva. Napriek tomu sa mesto v roku 1781 rozhodlo „dom so zelenou izbou“ ako „majetok prebytočný“ predať. Nový majiteľ v ňom naďalej zachoval zájazdný hostinec. Na konci 19. storočia dom upravili, zmodernizovali. Obytné priestory na prvom poschodí dostali hodnotnú štukovú výzdobu. Vo výške prvého poschodia zriadili po celej šírke priečelia balkón so železným zábradlím s klasicistickými motívmi. Aj vstupný portál domu ozdobili železnými kovanými ozdobami od prešporskej firmy Marton, ktoré sa však medzičasom stratili. Pred vojnou používala prízemné priestory domu banka, v 60. rokoch v dome sídlila vtedy novozriadená Bratislavská informačná a propagačná služba. Historický hostinec v dome zažil krátku renesanciu, keď ho v 70. rokoch 20. storočia upravili na kaviareň a reštauráciu s moderným interiérom na veľmi vysokej úrovni. Škoda, že neprežil zmeny, ktoré nasledovali v 90. rokoch.