Ako sa žilo v luxusnom dome Steinovcov

Výraz „luxus bývania“ - „luxusný byt“ je obzvlášť výrazným príkladom toho, ako rýchlo a ako zásadne menia pojmy svoj obsah. Ešte prednedávnom sa pod tým rozumelo plytvanie priestorom, používanie vzácnych materiálov, množstvo (ak nie nadbytok) zariadenia a výzdoby.

Dnes znamená účelné rozvrhnutie priestorov, pravosť a jednoduchosť materiálov, pravdivosť v ich používaní, čistotu a jasnosť v líniách a vo formách. V čase nedostatku bytov a špekulácií s pozemkami sa stal priestor jedným z najvzácnejších a najdrahších faktorov. Požiadavka pohodlia a snaha po účelnosti spôsobili, že plytvanie priestorom, teda výstavba nadbytočných či predimenzovaných, a tým nevyužiteľných miestností sa považuje za nevkus. A pritom je u nás priestor tak veľmi potrebný! Tesné, nábytkom príliš zaplnené byty často vyvolávali pocit skľúčenosti a nepokoja. Teraz sa ľudia snažia nájsť východisko: priestor vyplnený vzduchom a svetlom, pokoj a prehľadnosť.

Základné princípy stavby moderného obytného domu sú vyjadrené už v jeho pôdoryse. Je to štvoruholník s vhodnými proporciami, rozdelený na požadované priestory. Moderná architektúra má na to výraz „Wohnmaschine" (stroj na bývanie), ktorý je na mieste, ak sa presne týka aj funkcií jednotlivých miestností.

Vstupné dvere domu tvorí jediná rovná plocha z tvrdého dreva, priestorový dojem vzniká len pri pohľade na uloženie jednotlivých dosiek, ktoré vytvárajú parketový vzor. Chodba vedie priamo do kuchyne cez malú predsieň, na ktorú sa napája malá šatňa s vešiakmi na kabáty, stojanmi na dáždniky, so zrkadlom, umývadlom a lavičkou pri stene. Je tu aj toaleta pre návštevníkov. Z predsiene je priamy vstup do rozľahlej haly. Z nej sa otvárajú široké šesťdielne presklenné dvere na príjemnú terasu, ku ktorej vedú zo záhrady široké schody. Na terase pozývajú na priateľské posedenie biele pletené prútené kreslá v tieni tmavých smrekov lemujúcich ulicu.

Záhradka pred domom je od ulice oddelená mrežovaným plotom natretým bielou farbou. Na sklenených výplniach dverí sú po celej ploche napnuté svetlé záclonky, do miestnosti však prepúšťajú dostatok svetla. Hneď pri hale sa nachádza salón. Svetlo do neho preniká z dvoch strán: zo západu cez tri okná a z juhu cez vysoko situované okno nad sofou. Úzke volány zavesené nad oknami sú z ľahkej svetlej vzorovanej textílie a sledujú hornú líniu okien.

Na náprotivnej strane je jedáleň, vedľa nej prípravňa jedál s výťahom na prvé poschodie, špajza a kuchyňa so všetkými možnými modernými zariadeniami. Do každej z navzájom prepojených spoločenských miestností sa dá vojsť aj zvláštnym vchodom.

Vzadu v hale je tmavé drevené schodište. Vedie na prvé poschodie do menšej haly s plafónom podopreným dvoma silnými štvorhrannými stĺpmi. Na poschodí je spálňa, priamo spojená so šatňou so vstavanými skriňami, a kúpeľňa. Nad umývadlom je do steny zapustená skrinka -lekárnička s dvierkami, ktoré sú súčasne toaletným zrkadlom. Pod ňou je namiesto obvyklej poličky na toaletné potreby výklenok v stene. Detská izba, izba pre hostí a izby služobníctva sú zakomponované do polkruhu na druhej strane haly, na ktorú je smerom na juhovýchod pripojený malý, napoly zakrytý balkón poskytujúci príjemné miesto na raňajky s výhľadom na okolité záhrady a na mesto.

Steny všetkých miestností sú svetlé a jednofarebné. Ústredné kúrenie a tečúca voda sú samozrejmosťou. Domáci telefón spája horné a dolné podlažie, obytné izby a hospodárske priestory. Rodinný dom ako účelová stavba má každý priestor situovaný a proporčne naprojektovaný tak, aby zodpovedal svojej funkcii.

Elsa Grailich „Moderne Wohnkultur"
preložila a upravila Gabriela Holčíková

U starých Prešporákov