• História
  • 09.10.2009 11:48

Trhovisko má byť na mieste, kam patrí

0 0

Základným predpokladom na vznik každého stredovekého mesta bola existencia frekventovaného trhoviska. Sídliská, kde nebol predpoklad výmeny tovarov, sa mestami nikdy nestali. Preto bolo veľmi výhodné usadiť sa, vybudovať sídlisko, na mieste, kde sa križovali (alebo schádzali) diaľkové cesty. Po tých sa totiž pohybovali obchodníci.

Obchodovalo sa so všetkým možným. Z ďalekých krajín sa privážali tovary, ktoré sa nedali získať v iných krajinách. Napríklad na našom území bol vždy problém získať soľ, preto patrila k najdôležitejším importovaným tovarom. Iný vzácny tovar predstavovali koreniny a jemné orientálne textílie. Transport tovary predražoval. Cesty neboli práve najbezpečnejšie, všade čakali lupiči. Ochrana tovaru ho ďalej zdražovala.

Na mieste, kde vzniklo jadro Prešporku, terajšie centrum Starého Mesta Bratislavy, sa križovali najmenej dve dôležité obchodné cesty už od praveku. Jednou z nich bol Dunaj, respektíve cesta, ktorá išla rovnobežne s tokom po jeho brehu. Druhá Dunaj v tomto priestore prekračovala, bola v smere sever-juh. Používala pritom brod, ktorý vlastne zanikol až pri regulácii toku Dunaja a prehlbovaní jeho koryta kvôli parníkom na konci 19. storočia. Vtedy nahradili zaniknutý brod prvým železným mostom (1890).

Križovatka spomenutých ciest bola ako trhovisko výhodná aj preto, lebo sa nad ňou vypínal kopec, z ktorého bolo možné sledovať prichádzajúcich zo všetkých strán, postarať sa o ochranu, ak prichádzal nepriateľ. Najstaršie trhovisko sa nachádzalo určite na mieste južného rozšírenia Ventúrskej ulice, tam, kde Ventúrska ulica križuje Panskú, pred palácom Erdödyovcov. O tom trhovisku je reč v písomných prameňoch 13.-14. storočia. V 13. storočí už bolo trhovisko a sídlisko chránené kamennými múrmi opevnenia.

Najneskôr v 14. storočí trhovisko presunuli východne od pôvodného miesta na pravidelne vymerané priestranstvo dnešného Hlavného námestia. Tam sa trhovalo až do druhej polovice 18. storočia. V historickom jadre mesta však jestvovali aj iné trhy. Pri františkánskom kláštore sa predávali ryby, za radnicou (na mieste terajšieho Primaciálneho námestia mäso (Fleischbänke) a neskôr chlieb (chlebový trh).

V pokojných časoch sa rozvinulo trhovanie na predmestiach pred bránami vnútorného opevnenia. Po zrušení hradieb ( po roku 1776) sa trhy pred starými hradbami opevneného územia ukázali ako praktickejšie. Najmä pre ľahší prístup s vozmi, ktoré privážali tovar. Vznikli mnohé miesta, kde sa predávajúci špecializovali na isté tovary. Rybný trh bol inde ako hydinový, zelenina sa kupovala inde ako vápno, drevené uhlie, drevo či živé úžitkové zvieratá. V Prešporku poznali hydinový trh (Händlmarkt), ale nemali konský trh ako napríklad v Prahe (Václavské námestie). Veľmi dôležitý bol obilný trh, a trh so senom ako potravou pre domáce zvieratá (Senné námestie). Sudy na víno a debnárske výrobky sa pred koncom 19. storočia predávali na trhovisku pred dnešným hotelom Carlton.

Od konca 19. storočia sa vyvinulo takzvané Centrálne trhovisko, ďaleko od centra mesta (Trnavské mýto). Predával sa tam spočiatku najmä dobytok. Iné bohaté trhovisko bolo na Blumentáli na dnešnej Mýtnej ulici. Od polovice 20. storočia trhoviská z centra mesta postupne vytláčali, ako keby šlo o niečo nevhodné. Najmä po roku 1948, keď zrušili trhoviská na terajšom Námestí SNP (miesto trhu tam postavili pomník generalissimovi Stalinovi). Zrušili aj na to postavenú mestskú tržnicu („Stará tržnica“), aj otvorené trhovisko pred ňou, na mieste bývalého chlebového trhu. A zabetónovali vchody do podzemnej tržnice, ktorá je od tridsiatych rokov 20. storočia na tom istom mieste. Je pravda, že nebolo čo predávať.

Trhovisko sa sťahovalo. Najprv na Rybné námestie (aukčná spoločnosť SOGA ponúka na predaj obraz majstra E. Zmetáka pod názvom Taliansky motív, v skutočnosti je to pohľad z Nálepkovej - Panskej ulice na Rybné námestie s čiastočne zbúranými domami na nároží Vydrice a s prázdnymi zelenými stánkami trhovníkov, vpravo nárožie synagógy neológov), na Kamenné námestie, na Jedlíkovu ulicu, na zbúranisko na nároží Klariskej ulice a Na vŕšku. Nakoniec „zakotvilo“ na západnom konci Páričkovej ulice pri plote Ondrejského cintorína. Tam, na sútoku Páričkovej, Dunajskej a Mlynských nív, pri križovatke s Ulicou 29. augusta, bola nezastavaná nárožná parcela ako stvorená pre trhovisko. Keď sa trhovisko ujalo, vznikla až absurdná situácia, že poslanci Starého Mesta premenovali západný koniec Páričkovej ulice na „Malý trh“. Len čo sa tak stalo, musel sa trh z „Malého trhu“ definitívne odsťahovať. Našlo sa dočasné a úplne nevhodné riešenie na opačnej strane historického Ondrejského cintorína, na málo frekventovanej Poľnej ulici.

A teraz (2009!) prišiel niekto na nápad zo zlého provizória vybudovať ešte horšie definitívne trhovisko. Na úzkej a krátkej ulici vybudovať „bratislavský Naschmarkt“! S podzemnými garážami a skladmi. Podľa možnosti rozšíriť ho do historickej Aspremontskej (Medickej) záhrady. Je možné, že niekto takto rozmýšľa v 21. storočí?

Čo tak vrátiť trhovisko pred Starú tržnicu? Na historické miesto? Pražské „kotce“ a „havelský trh“ sú v centre mesta a stali sa atrakciou pre turistov. Viedenský „Naschmarkt“ žije. Brno sa nikdy nehanbilo za to, že má „Zelný trh“ v centre mesta. Je naozaj hanbou či neprekonateľným problémom mať v Bratislave trhovisko tam, kde historicky patrí?

Štefan Holčík
FOTO - Slavo Polanský

Trhovisko má byť na mieste, kam patrí


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.