Bude niekedy z Bratislavy New York?

Nedávno odstránili lešenie, ktoré niekoľko mesiacov zakrývalo fasádu domu na Laurinskej 8. Okoloidúcim sa odkryla výrazná fasáda, možno ešte krajšia ako mal dom v druhej polovici 19. storočia. Problematické je len nejednotné riešenie výkladov na prízemí, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia pri úpravách prízemných priestorov na obchody.

Dom Motešických - lebo ide o zadný trakt paláca Motešických s hlavným priečelím obráteným na Komenského námestie - bol od tridsiatych rokov 19. storočia až do roku 1924 so svojimi štyrmi nadzemnými podlažiami najvyšším objektom v južnom rade domov na Laurinskej ulici. Dom obsahoval na svoje obdobie prepychové nájomné byty s mnohými izbami. Počas posledného do Prešporku zvolaného uhorského stavovského snemu v rokoch 1848-49 údajne v tomto dome býval významný uhorský politik gróf Štefan Széchényi.

Po prvej svetovej vojne význam domu klesol, lebo už nevyhovoval požiadavkám na komfort moderného bývania. Veľké „panské“ byty postupne porozdeľovali na viaceré bytové jednotky. V štyridsiatych rokoch ozdobné prvky fasády domu otĺkli a dom omietli hladko, čím získal nepríjemný kasárenský charakter. Na prízemí vľavo pôsobil veľký obchod na šijacie stroje firmy Singer, napravo bol exkluzívny krajčírsky salón Kurz. Pavlače na dvorových stranách uličných krídiel, objektu bývali chránené sklenenými stenami.

Po znárodnení v roku 1948 sa dom neustále znehodnocoval. V priestoroch Singerovej predajne zriadili závodnú jedáleň s hygienicky neuveriteľne úbohou kuchyňou pre pracovníkov Investičnej banky, čím položili základ budúcej, dnes už, chvalabohu, zrušenej, „diétnej“ reštaurácie.

Projektanti terajšej obnovy fasády domu nemali ľahkú úlohu. Pôvodný stav fasády len veľmi nejasne dokumentovali fotografie z 20. rokov 20. storočia. Zopakovaním prvkov fasády z námestia Komenského sa podarilo dosiahnuť stav veľmi blízky pôvodnému. Oprava fasády súvisí s celkovou rekonštrukciou a revitalizáciou objektu, spojenou s jeho nadstavbou. Nadstavané poschodia v pomerne úzkej ulici nepôsobia nevhodne.

Oveľa drastickejším zásahom do ulice bolo postavenie susedného objektu Zemskej banky v roku 1924. Na mieste niekdajšieho zbúraného administratívneho paláca, v ktorom do začiatku devätnásteho storočia zasadal uhorský snem, postavili podľa návrhu pražského architekta Osvalda Polívku bankový obytný dom, ktorý nikdy dobre nezapadol svojou architektúrou medzi okolité stavby. Pritom architekt musel pred realizáciou svoj pôvodný návrh upraviť, najmä prepracovať návrhy fasád (aj do Komenského námestia), ktoré až príliš opakovali motívy z jeho vtedy už realizovaných pražských stavieb.

Dom Motešických sa dnes po zvýšení približuje výške susednej budovy od Polívku. Laurinská ulica je v úseku pred domami 8 a 10 pomerne úzka. Ak sa v budúcnosti postaví na mieste provizórnej stavby číslo 6 (to provizórium má už vyše pol storočia!) rovnako vysoký objekt, bude toto miesto pripomínať ulice v New Yorku či v San Franciscu: úzky tmavý priechod zovretý medzi mnohoposchodovými historickými stavbami.