Pri Blumentáli vznikla škola pre slúžky

Začiatkom 20. storočia sa v dôsledku rozvoja kapitalistického priemyslu a s ním súvisiaceho obchodu posilnila moc buržoázie, ktorá prevzala postupne do svojich rúk aj hospodársky život a školskú politiku.

Na území Slovenska však silnela maďarizácia, najmä po apponyiovských zákonoch z rokov 1907 a 1908. Podľa zákona Rakúsko-uhorskej monarchie z roku 1869 boli verejné cirkevné, mestské, obecné a súkromné školy členené na päťtriedne obecné školy (neskôr ľudové a základné), štyri až päťtriedne meštianske školy (ženské meštianky boli trojročné), stredné školy, vysoké školy a univerzity. Povinná školská dochádzka bola od 6 do 14 rokov.

Do siete ľudových škôl v Bratislave pribudla v roku 1900 ľudová škola v sirotinci na Hlbokej ceste. Neskôr pribudli ľudové školy na Banskobystrickej, Jelenej, Duklianskej, Šulekovej a evanjelické školy na Konventnej a Školskej ulici. V roku 1905 vzniklo na Grösslingovej ulici chlapčenské gymnázium.

Vzhľadom na rozvoj obchodu založila Obchodná a živnostenská komora v roku 1904 Vyššiu obchodnú školu na Heydukovej ulici. Rozvoj strojárského priemyslu si vyžiadal založenie vyššej elektrotechnickej školy v roku 1919, na mieste, kde teraz stojí STU. V tom období vznikla aj Vyššia štátna škola pre zdravotné sestry na Rajskej ulici, hudobná škola na Laurinskej ulici, tkáčska škola na Rajskej ulici a baletná škola na Radničnej ulici.

Z umeleckých škôl pôsobili v Bratislave štyri súkromné výtvarné školy maľovania, kreslenia, sochárstva a rezbárstva. V roku 1901 vznikla kresliarska škola E. Majská pre dámy a v roku 1911 založil maliarsku školu maliar G. Mallý. Bratislavský pánsky jazdecký spolok založil jazdeckú školu. Na výchovu slúžok bola škola pri Blumentálskom kostole. V období rokov 1900-1918 boli v Bratislave zriadené aj osobitné základné školy pre telesne a duševne postihnutú mládež na Patrónke a škola pre chybne hovoriacich na Námestí 1. mája.

V roku 1918 bola na Fajnorovom námestí založená odborná škola pre vojnových invalidov. Martinská deklarácia z 30. októbra 1918, podľa ktorej sa stalo Slovensko súčasťou ČSR, ukončila násilnú maďarizáciu nášho školstva a vyžiadala si reorganizáciu školstva.

Viliam Horniak a Viera Hupková
(Pokračovanie nabudúce)