Nápadná podoba dvoch palácových portálov

Prehliadka Viedne môže pozornému návštevníkovi z Bratislavy priniesť viaceré prekvapenia. Bratislavčania už dávno nechodia do Viedne len na nákupy, hoci aj návšteva obchodných domov, trhovísk či blších trhov môže byť zaujímavá. Návštevy múzeí a galérií sú rovnako lákavé ako prehliadky množstva viedenských kostolov.

Najmä cez víkendy sú ulice v centre Viedne plné cudzincov a slovenčina sa ozýva rovnako často ako nemčina, chorvátčina, čeština, maďarčina, angličtina či japončina. Turisti sa sústreďujú najmä na Kärtnerstrasse, preplnené je okolie Chrámu svätého Štefana - Stefansdomu, ulica Graben, čo znamená priekopu (nachádza sa na mieste zasypanej stredovekej obrannej priekopy), a námestie pred kostolom svätého Michala a pred hlavným vstupom do cisárskeho paláca - Michaelerplatz.

Nie každý už zablúdi do ulice Breunerstrasse, ktorá je kolmá na Graben a smeruje k cisárskej rezidencii Hofburgu. Je to mimoriadne úzka ulica, zaprataná sedeniami množstva priľahlých reštaurácií, ktoré si z vozovky ulice urobili jedáleň. Domy z obdobia 17. až 20. storočia sú štvor- a viacposchodové, takže ulica sa zdá ešte užšou. Na dome číslo 3 možno zaujme okoloidúcich pamätná tabuľa a ďalšia informačná tabuľka, že v dome sa narodil v roku 1801 známy rakúsky herec, komik a dramatik, básnik Johann Nestroy (+ 1862).

Bratislavčan pravdepodobne nevie, kto bol Nestroy, ale možno ho zaujme tvar portálu tohto domu. Je totiž mimoriadne podobný portálu malého mestského paláca na bratislavskom Hlavnom námestí, ktorý je známy pod menom prvého majiteľa Kutscherfelda, ale ktorý celé 19. storočia obývali grófovia z rodiny Esterházy. Dnes je v paláci umiestnené veľvyslanectvo Francúzskej republiky.

Kamenné portály oboch objektov - vo Viedni aj v Bratislave, sú umiestnené v širokom dovnútra sa zužujúcom kamennom výklenku, nad ktorým je umiestnený balkón na mohutných kamenných konzolách, pričom bočné z nich sú vytočené tak, aby sledovali krivku oblúka výklenku pod nimi. Kamenný balkón má v obidvoch prípadoch krásne kované železné zábradlie. Kamenárska dekorácia portálu vo Viedni je trochu bohatšia ako v Bratislave.

Vo dvore viedenského paláca, ktorý je mimoriadne úzky, sú pavlače na kamenných konzolách, ktoré majú vytesané ako ozdobu ľudské maskarony. Je tam zachovaná aj kamenná prístenná fontána (pumpa). Ešte menšie nádvorie bratislavskej francúzskej ambasády je dnes verejnosti neprístupné.

Text na informačnej tabuľke na fasáde vo Viedni hovorí, že dom postavili v tretej štvrtine 18. storočia. O bratislavskom paláci sa vie, že ho postavili pre slobodného pána Kutscherfelda v roku 1762.

Zdá sa, že na obidvoch palácoch pracovali tí istí remeselníci, respektíve je možné, že pri stavbe bratislavského paláca použili viedenský ako vzor. Pritom objednávateľovi bratislavského paláca asi učaril portál v kamennom výklenku, ktorý na rozdiel od viedenského paláca použili len ako efektnú dekoráciu. Vo Viedni totiž plnil výklenok praktickú funkciu: umožňoval vozu či koču ťahanému párom koní vytočiť sa z úzkej ulice do prejazdu domu, ktorý vedie do dvora.

Štefan Holčík
FOTO - autor a Oto Limpus