Zdroj: Archív TASR
„Miesto budúceho sídliska Podhradie, kde staré ustupuje novej bytovej výstavbe,“ informuje text pod fotografiou v úvode nášho článku spred takmer 60 rokov. Z plánovaného sídliska napokon zostalo len torzo pri ústí električkového tunela, neskôr sa však v atraktívnej lokalite pod Bratislavským hradom opäť začalo vo veľkom stavať. Porovnajte si historický záber s dnešným, vytvoreným na rovnakom mieste.
Mlynárska, Ipeľská, Rimavská, Vrátňanská, Mockovo námestie, Slatinská... Názvy týchto ulíc si môžete prečítať aj na starej mape Zuckermandla z druhej polovice 18. storočia, ktorú vydalo OZ Bratislavské ostrovy. Úpadok podhradskej štvrte, ktorá sa rozprestierala od Vodnej veže po starý židovský cintorín pri tuneli, sa začal v roku 1949, keď búrali prvé domy, a jej likvidácia sa zavŕšila v 70. rokoch minulého storočia, v čase výstavby Mosta SNP. Niekdajšiu stredovekú osadu známu ako Zuckermandel dnes pripomína už len názov, ktorý prevzala nová moderná štvrť.
Nový Zuckermandel pod hradným kopcom, ktorý bol dokončený v roku 2017, tvoria bloky niekoľkých objektov s bytmi, kanceláriami, kaviarňami či reštauráciami, ktoré vytvárajú príjemný verejný priestor s historickým nádychom. Dominantné je Námestie F. X. Messerschmidta, kde sú inštalované aj repliky siedmich charakterových hláv tohto barokového sochára (1736 – 1783), ktorý žil a tvoril na Zuckermandli. Messerchmidtovo námestie je takmer v pôvodnej polohe ako bolo niekdajšie Mockovo námestie. Ale zachovala sa napríklad aj Žižkova ulica, ktorá od dávnych čias viedla cez celý Zuckermandel.
Porovnajte si dobovú fotografiu s aktuálnym záberom na novú štvrť, ktorý urobil fanúšik bratislavskej histórie Ľubomír Deák z rovnakého miesta. Zachytáva časť komplexu s pešou lávkou prechádzajúcou ponad električkovú trať k dunajskej promenáde:
Rok 1964: Prvý vežiak plánovaného sídliska Podhradie už stojí.
Rok 2022: Nový Zuckermandel bol dokončený pred piatimi rokmi.
Pripomeňme ešte, že podľa tradície ľudové pomenovanie štvrte „Zuckermandel“ priniesli so sebou v stredoveku stredobavorskí roľnícki kolonisti. Pochádza z nárečového nemeckého „Zucke Mantel“ v zmysle „Zucke den Mantel zur Flicht“, čo v preklade znamená „Chyť si kabát a utekaj“. Takýmto názvom sa žartovne a výstražne označovali málo bezpečné miesta.
Na foto z 22. apríla 1967 už stoja tri vežiaky. Zvyšok projektu sa však nerealizoval.
Pokiaľ ide o projekt nového sídliska Podhradie, plány boli veľkolepé. Autor historickej fotografie z 24. marca 1964 konštatoval: „Rastú vežiaky na Podhradí. Stavbári bratislavských Pozemných stavieb začali pred mesiacom klásť prvé panely druhého vežového obytného domu na Podhradí, ktorý podobne ako prvý, budujú novým systémom montovaného liateho betónu. Tento systém, ktorý riešia Pozemné stavby ako štátnu vývojovú úlohu, sa osvedčuje a prináša úspory v stavebných materiáloch i čase výstavby. Trinásťposchodový vežový dom bude mať 52 dvoj-až štvorizbových bytov. Stavbári začali s výkopom základov aj pre tretí vežový obytný dom. Všetky tri budú mať sklenú mozaikovú fasádu a utvoria jadro nového reprezentačného sídliska v tejto časti mesta.“
V obytnej štvrti malo pribudnúť dohromady 859 bytov pre 3 850 ľudí, napokon sa však postavili iba spomínané tri vežiaky s 168 bytmi, ktoré vidíte na ďalšej fotografii z roku 1967. Počas výstavby sa totiž plány prehodnotili a zvyšok projektu sídliska Podhradie sa už nerealizoval.
(ac)