Kde je Bratislava najhorúcejšia? Dve námestia vedľa seba a rozdiel až 5 stupňov!

Zdroj: ac

Najskôr pekelné horúčavy s tropickými nocami, počas ktorých sa nevyspíme, potom búrky a návalové dažde – prežiť leto je aj v Bratislave čoraz náročnejšie. Ktoré lokality nášho mesta sú najhorúcejšie a koľko stupňov dokáže ubrať zeleň a voda? Pozrite sa, čo ukázal test teplomerom.

Extrémne letné horúčavy predstavujú najväčšie riziko pre ľudí v Ružinove (najmä v Trnávke) a Starom Meste, čiastočne i v Petržalke (Kopčany, Einsteinova ulica) a v Novom Meste. „V týchto mestských častiach by bolo vhodné znižovať podiel horúcich plôch a zvyšovať podiel plôch, ktoré nemajú tendenciu prehrievať sa, resp. dokážu ochladzovať miestnu mikroklímu,“ pripomínajú tvorcovia Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, pod ktorým je podpísaný útvar hlavnej architektky Bratislavy spolu s Prírodovedeckou fakultou UK.

Konštatujú, že klimatická zmena sa významne urýchľuje – ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4 °C, klimatické podmienky v oblasti južného Záhoria sa budú v mnohom ponášať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria. „Inak povedané, je veľmi pravdepodobné, že aj v oblasti Bratislavy budeme mať len dve ročné obdobia, veľmi dlhé, suché a horúce leto a miernu daždivú zimu,“ upozorňujú okrem iného odborníci v klimatickom atlase.

Zdroj: Marián Dekan

​Keď sa v júli na pár dní ochladilo, trochu sme si vydýchli.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) zase vypracoval Katalóg adaptačných opatrení na zníženie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a ponúkol ho samosprávam ako manuál. „Katalóg je príkladom dobrej praxe, ktorá inšpiruje starostov a primátorov pri realizácii verejných priestranstiev či líniových a pozemných stavieb,“ hovorí Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov.

Pripomína, že viaceré opatrenia sú v zásade jednoduché, len ich treba spájať a správať sa pri tom ako dobrý hospodár v danom území. „Napríklad v zastavaných oblastiach vymieňame nepriepustné plochy za polopriepustné alebo priepustné, teda vymieňame asfalt a betón za dlažbu, mlat, skrátka materiály, ktoré vedia odviesť spadnutú vlahu alebo ju vsiaknuť. Pri budovách robíme vsakovacie nádrže, takže v konečnom dôsledku vieme vodu ďalej recyklovať a využívať. Popri líniových stavbách, pri cestách, električkových aj železničných tratiach, takisto pri cyklotrasách a peších plochách by sme mali budovať zelené koridory. Prispievajú k tomu, že sa nám neprehrieva centrum mesta či zastavaná lokalita. Vzrastlý listnatý strom vie pochytiť viac ako 120 litrov spadnutých zrážok,“ podotýka odborníčka.

Zdroj: ac

​Park Jama má systém na zadržiavanie dažďovej vody. Vďaka nemu zachytia až 180 l vody na 1 ha za sekundu.

Ďalšou jednoduchou „novinkou“, na ktorú upozorňuje, sú biele odrazové plochy. Pri rekonštrukcii alebo zatepľovaní striech sa tradične používajú materiály čiernej farby – ak spravíme odrazovú plochu bielu, resp. čím svetlejšiu, zároveň zabránime prehrievaniu.

• Test teplomerom

Pracovníci BSK pripravili video z prechádzky po Bratislave - počas horúceho júlového dňa zisťovali teplotu na rôznych povrchoch. Takto to dopadlo:

- Na Hlavnom námestí sa teplota vzduchu blížila k 40 °C a kamenná dlažba mala až 50 °C.

- Na Hviezdoslavovom námestí s množstvom zelene a vody bola teplota vzduchu oproti Hlavnému námestiu nižšia o viac ako 5 °C, teplomer nameral necelých 35 °C.

- Na streche Úradu BSK dosiahla teplota vzduchu pekelných 44 °C stupňov a povrch strechy dokonca až 54 °C.

(ts, ac)

Pre klimatickú zmenu upravili i kosenie, chystajú aj iné opatrenia

Nové zelené plochy, zmenšovanie pomeru spevnených povrchov, výsadba vzrastlých stromov, skvalitnenie zelene či zmena režimu kosenia tak, aby bola viac podporovaná biodiverzita.