Zdroj: nc
Mnohí sme už aj zabudli na pestrú sviežu zeleň, ktorá kedysi zdobila Hlavné námestie v centre Starého Mesta. Najmä v horúcom lete dnes cezeň radšej len rýchlo prejdeme, keďže dlažba, ktorá nahradila stromy a kríky, neposkytuje útočisko pred páliacim slnkom. Najnovšia občianska iniciatíva to chce zmeniť – aké sú argumenty pre a proti?
Petícia s názvom BRATISLAVA: Zelený park na Hlavné námestie, ktorej iniciátorom je Bratislavčan Rastislav Cankov, sa obracia na predstaviteľov mesta, primátora, mestských poslancov, pracovníkov magistrátu a ďalších zodpovedných. Žiada, aby sa na tomto verejnom priestore opäť vybudoval zelený park s trávou, kvetmi, kríkmi a stromami, ktorý ho zmení na príjemnú oázu pokoja a oddychu a aspoň čiastočne ochladí v letných horúčavách. Tak, ako to bývalo v minulosti.
„Taktiež (celoročná) estetika nezostáva na konci zoznamu,“ dodáva pre banoviny.sk Rastislav Cankov, ktorý vo svojej snahe nie je sám. „Už pred zverejnením petície mi mnohí ľudia vyjadrili podporu,“ tvrdí.
Pripomína, že zelený park s nízkymi i vysokými drevinami (stromami a kríkmi) a tiež nízkou zeleňou (trávou a kvetmi) bol na Hlavnom námestí založený podľa verejne dostupných informácií ešte v druhej polovici 19. storočia, teda za čias Rakúsko-Uhorska. A v nasledujúcich obdobiach ďalej rozkvital, prirodzene rástol. Zmena nastala po roku 1989, keď, ako uvádza petícia, „bez konzultácie s občanmi park odstránili a pustatinu po ňom zabetónovali a zakameňovali; skrátka spustošili, skántrili. Zelený park, celé viac než storočie rastúci do krásy a úžitku i pôžitku všetkých domácich i pocestných, slúžiaci jednoducho, takpovediac zo dňa na deň, ´zmizol´ a nahradili ho tony betónu a kamenia.“
S výnimkou letných kultúrnych podujatí či vianočných trhov býva na Hlavnom námestí väčšinou pusto.
Z Hlavného námestia priamo v srdci Starého Mesta sa ruch takmer vytratil, hoci kedysi bývalo vyhľadávaným miestom, kde sa Bratislavčania radi stretávali. Nehovoriac o dopade v súvislosti s klimatickými zmenami. „Každý, kto aspoň raz v živote navštívil les či zelený park, vie, že zeleň a stromy sú tou najprirodzenejšou, najlacnejšou, najúčinnejšou a súčasne kyslík vytvárajúcou ´klimatizáciou´. Sú tým, čo v súčasnom období v našich končinách meniaceho sa podnebia a pribúdajúcich výfukových plynov z motorových vozidiel a civilizačných ochorení mesto a my, jeho obyvatelia, najviac potrebujeme,“ píše sa v petícii.
Rastislav Cankov vysvetľuje, že predstaviteľov mesta oslovil aj v minulosti, no bez úspechu. „V roku 2018 som sa zapojil do Burzy nápadov k občianskemu rozpočtu. Následne som sa zúčastnil na verejnom prerokovaní, na ktorom bol však môj návrh takpovediac zametený pod koberec. Aj dávno predtým som príležitostne oslovil niektorých politikov, no záujem z ich strany nebol. Podľa doterajších skúseností teda usudzujem, že jediným a posledným svetielkom nádeje zostáva práve takáto verejná iniciatíva,“ konštatuje.
Ďalší Bratislavčania (aj z odbornej sféry) však pripomínajú, že práve teraz má Hlavné námestie historickú podobu, pretože spevnená plocha tu bola ešte pred zeleným parkom (čo vychádza z historických predlôh) a po parku sa na námestie vrátila. Proti opätovnému vybudovaniu parku uvádzajú aj tieto argumenty:
1. Námestie je teraz „voľné" na funkčné využívanie - ide o priestor v centre mesta, ktorý slúži na stretávanie sa ľudí aj na rôzne podujatia (vianočné trhy, kultúrne leto)...
2. Z hľadiska pamiatkovej ochrany je pri tomto námestí požiadavka na otvorenosť pohľadu na fasády historických objektov.
3. Z technického hľadiska by bolo veľmi komplikované a nákladné priniesť sem park, keďže pod celou plochou Hlavného námestia sa za desiatky rokov umiestnili inžinierske siete a pre vzrastlú zeleň by bolo nevyhnutné riešiť ich prekládku. Na miestach, kde to bolo možné, mesto v roku 2017 vysadilo štyri lipy malolisté v rámci projektu „Bratislava, zelenaj sa“.
(ac)