Premenia sa strechy panelákov na rozkvitnuté lúky? Zelenú strechu môže mať aj bežný petržalský panelák

Zdroj: Sky Gardens - Zelená strecha

„Základ je preveriť statiku a nemať starú hydroizoláciu,“ tvrdí Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

„Ak bude mať strecha nosnosť, tzv. stále zaťaženie, minimálne 95 kg/m2, už tam je priestor na odľahčený variant vegetačnej strechy.“ V takom prípade sa časť substrátu nahrádza napríklad geotextilnými doskami alebo minerálnymi vlnami. Klasická, čisto substrátová strecha, už musí uniesť váhu 120-130 kg/m2, ale okrem rozchodníkov na nej už môžete uvažovať aj nad kvitnúcou lúkou. Výška celej skladby takejto strechy je zhruba 10 až 12 centimetrov.

Zrejme vám napadne, načo vám je investícia do rozchodníka na extenzívnej streche, na ktorej nebudete môcť tráviť čas, pretože nebude pobytová, ale len pochôdzna. „Zabránite prieniku UV žiarenia a životnosť izolácie predĺžite až dvojnásobne. Vo vrchných bytoch budete mať chladnejšie. Zlepší sa mikroklíma v okolí budovy. Kvitnúca lúka zvýši biodiverzitu, pritiahne opeľovačov a užitočný hmyz.“ Pokračuje, že už dnes platíme za odvod zrážkových vôd. Je pravdepodobné, že onedlho budú, podobne ako už dnes v Česku, zelené strechy zvýhodnené oproti ostatným. „Tam budovy, ktoré majú zelenú strechu, platia poplatok za odvod dažďovej vody na základe koeficientu odtoku zo strechy.“

A raz sa možno ocitneme na úrovni Holandska, kde žiadna strecha nemôže zostať bez funkcie. Napokon, v rámci pripravovanej výstavby okolo električkovej trate sa so zelenými strechami ráta ako so štandardom. Vegetačné strechy sú plánované aj na prístreškoch električkovej radiály, trať má mať tiež vegetačný zvršok.
Branislav Siklienka však tvrdí, že väčšie ambície možno mať už dnes. Ako možnú inšpiráciu pre zanietených petržalských správcov dáva 60-ročný panelák na Sibírskej v Bratislave v Novom Meste, ktorého rekonštrukcia aktuálne čaká na stavebné povolenie. „Chystáme sa spraviť komplexnú rekonštrukciu – od zateplenia fasády, výmeny tepelnej izolácie na streche, posilnenia statiky zhruba na 350kg/m2, novej hydroizolácie, až po zábradlie, keďže to bude pobytová strecha. Dokonca je v pláne predĺženie výťahových šácht až na strechu.“

Zdroj: Sky Gardens - Zelená strecha

​Vizualizácia strechy paneláku na Sibírskej.

Znie to pekne, ale utiahnu to obyvatelia finančne? „Rekonštrukciu financujeme jednak zo Štátneho fondu rozvoja bývania, jednak z európskych fondov, pretože ide o vedecký projekt. Srdce projektu je totiž 60 druhov meraní súvisiacich s klímou. Keďže zazeleňujeme len časť bytovky a zvyšok paneláku zostáva v pôvodnom stave, budeme vedieť porovnávať na jednom mieste funkčnosť zelenej strechy,“ vysvetľuje a spomína senzory vo viacerých vrstvách. „Hovorí sa napríklad, že zelená strecha dokáže znížiť náklady na klimatizovanie až o 70 percent. Vieme, že dokáže, ale o koľko na paneláku, to nevieme. Iné sú merania v Grécku, iné v Bratislave...“

Vracia sa však späť k bežnej extenzívnej streche a tvrdí, že jej realizácia je jednoduchý projekt, ktorý vás finančne nezruinuje. Navyše, je málo náročná na údržbu. Stačí dvakrát za rok pretrhať náletovú burinu a pohnojiť ju. „Na obnovu budov a vodozádržné opatrenia je čoraz viac dotácií. Výzva ministerstva investícií a regionálneho rozvoja bude zverejnená možno už na jeseň. Nasledovať budú výzvy z ministerstva životného prostredia a jednotlivých samospráv. Potrebujete projekt, statický posudok a vymeniť hydroizoláciu, ak pôvodná už dosluhuje. Klasická extenzívna strecha stojí zhruba 40 eur/m2 bez DPH. Ak by dom získal 50-percentnú dotáciu, 500 m2 vyjde na 10-tisíc eur bez DPH. Len to chce zanieteného správcu...“

Inšpirácia pre školy z Ružinova

Nevyužité strechy produkujú len náklady, degradujú, treba ich opravovať. Pritom môžu mať okrem ekologického aspektu aj ďalšie benefity. Reštaurácie či bary si na nich napríklad pestujú základné bylinky, pre administratívne budovy plnia socializačnú funkciu...

V Petržalke by sa realizácia zelených striech mohla rozbehnúť na školách. (V Petržalke máme 11 základných a 27 materských škôl, pozn.red.) Samospráva má ľudí schopných zažiadať o dotácie a kto sa v lete ocitol v školskej triede, vie, žeby to školy aj ocenili. „Nás oslovila športová škola v Ovsišti, že majú záujem o klasickú rozchodníkovú strechu. Aktuálna asfaltová im totiž v horúcom lete v kabinetoch a triedach smrdí a prehrieva priestory,“ hovorí Branislav Siklienka o motiváciách. V Petržalke podobnú jednoduchú extenzívnu zelenú strechu zrealizovali aj na novej športovej hale pri Ekonomickej univerzite.

Navyše, na škole môže zelená strecha plniť aj edukatívnu a estetickú funkciu. To ukazuje príklad ZŠ Drieňová, ktorá je prvou školou v Ružinove, ktorá má zelenú strechu. (V príprave sú ďalšie dve, pozn.red.)

Zdroj: Sky Gardens - Zelená strecha

​Zelená strecha na ZŠ Drieňová.

Ide o klasickú verejnú školu, zriaďovateľom je samospráva. „Sme súčasťou niekoľkých zahraničných projektov, inšpirovali nás školy v zahraničí. Zelená strecha je totiž aj spôsob, ako skvalitniť podmienky výučby,“ povedal nám riaditeľ ZŠ Drieňová Gabriel Kalna.
Kde na ňu získali peniaze, je asi základná otázka. „Zostali nám financie z minulého školského roka, povedali sme si, že 20-tisíc eur investujeme do zelenej strechy.“ S realizáciou začali na prelome februára a marca, už v máji krásne zakvitla.

Samotná strecha, na ktorej je klasický strešný substrát, keďže jej nosnosť je 150kg/m2, stála 16-tisíc eur. Má zhruba 300 m2 a ide o priestor na úrovni prvého poschodia nad šatňami. Primárne má slúžiť na edukáciu žiakov. Rátajú s ňou v rámci hodín ekológie a environmentalistiky. Ide o pochôdznu strechu s kvitnúcou lúkou, štrkovými prvkami a mŕtvym drevom z lesa, jej súčasťou budú informačné tabule na náučnom chodníku a zábradlie, aby bola bezpečná. Ten príde na rad v lete, od septembra môže strecha slúžiť deťom. „Na prvom poschodí sme urobili nové okno a dvere, aby sa na ňu dalo priamo dostať.“

Na tejto časti strechy nejde ani tak o energetickú úspornosť, ako skôr o edukatívny a estetický efekt. Strechu vidno zo všetkých poschodí školy. Riaditeľ Gabriel Kalna však tvrdí, že zeleň plánujú rozšíriť na tri ďalšie plochy. „Napríklad na malej budove, pod ktorou sú triedy. Tie sa veľmi prehrievajú. Alebo na treťom poschodí budovy. Tam už nepôjde o estetiku, ale o energetickú úsporu,“ dodáva a odporúča, že ak škola má alebo vie získať finančné prostriedky, zelená strecha je výborná voľba.

Aké plány má petržalská samospráva

„Pri multifunkčnej športovej hale Pankúchova počítame s čiastočne zelenou strechou,“ povedala nám hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Zvažuje mestská časť zelenú strechu aj na nejakej základnej či materskej škole?

„Výhodou je, že mestská časť má vo svojom vlastníctve mnohé existujúce objekty, a tak nie je z pohľadu majetkovo-právnych vzťahov zložité vytvárať zelené strechy. To platí najmä pri našich ZŠ a MŠ, kde by sme v budúcnosti chceli postupne zmeniť existujúce strechy na tzv. extenzívne vegetačné strechy, ktoré si nevyžadujú náročnú údržbu. Sú totiž vysádzané vegetáciou, ktorá dokáže fungovať v extrémnych podmienkach a má vysokú regeneračnú schopnosť,“ uviedla hovorkyňa.

Zdroj: (in)

​V areáli gymnázia na Pankúchovej teší okoloidúcich aspoň rozkvitnutá lúka na altánku. 

„Aktuálne zvažujeme takéto zelené riešenia aj na existujúcich asfaltových/betónových povrchoch pochôdznych terás, čím by sme dokázali aspoň trochu ochladiť okolie bytových domov, zmierniť vplyv klímy na obyvateľov a zároveň zanedbané terasy týmto spôsobom zatraktívniť.“

Podľa jej slov sa mestská časť snaží zapájať do všetkých dostupných výziev, napríklad aj na vodozádržné opatrenia. „Na všetky má ale vplyv rozpočet mestskej časti a krátkosť času na prípravu daného projektu.“ V príprave je napríklad projekt „Chodník okolo Draždiaka“, ktorý má byť z vodopriepustného materiálu – z mlatu –, ktorý je ekologickou alternatívou asfaltu a betónu pri výstavbe ciest, chodníkov, námestí, nádvorí, parkovísk, športovísk, cyklotrás a školských ihrísk.

Na úvodnej foto je zelená strecha v Brne. Kvôli statike ju museli odľahčiť,  takéto riešenie by bolo vhodné aj pre staré petržalské paneláky.

(in)