Zaujímavý príbeh: Ako dokáže prežiť na pustej terase v Petržalke malý bazár, ktorý potrebuje sneh?

„Keby ste ma videli, s akou radosťou odhŕňam sneh! Odhŕňam a hovorím si: Len nech sneží, len nech sneží,“ hovorí so smiechom Juraj Šulavík (57). Väčšina obyvateľov hlavného mesta by naňho zrejme pozerala, či sa nezbláznil. Nie, nezbláznil. Jeho malý petržalský športový bazár totiž sneh potrebuje.

Stojím na zanedbanej terase na Pečnianskej, po ktorej sotva prejde človek. Pozerám na vyblednutý nápis Šport bazár, na zamrežované vstupné dvere a opustený pútač a čudujem sa, že obchodík na tomto mieste vôbec nájde zákazníka. Hovorím to majiteľovi Jurajovi Šulavíkovi. „Keby snežilo, tak by ste videli, koľko ľudí by si tu otváralo dvere!“ zareaguje a vysvetlí, že keď na okolitých kopcoch napadne sneh, ľudia sa k nemu hrnú, pretože nie každý má na nové lyže a chystá sa do Álp.

Prechádzam sa po malom bazári, pomedzi lyže, bežky, palice, nové aj použité prilby a lyžiarky, korčule... Nájdem tu aj nové rukavice či termo ponožky po tri eurá. Snowboard, ktorý stojí 150 eur, tu kúpite za 60. Nepredáva sa ich aktuálne viac ako lyží? „Jeden rok idú nenormálne snowboardy, ďalší zas len lyže. Ale podľa čoho? Netuším,“ krčí ramenami. Ukazuje mi lyže pre náročnejších, aj ojazdené korčule za dvadsať eur. „Pozrite na tieto malé 29-,30-tky. Keď má nejaká škôlka kurz, to tu mám plný obchod rodičov. V tom momente, keby som mal dve vrecia korčúľ, čo nemám, tak ich predám. Volám to obdobie malých korčúľ,“ smeje sa. „Keby som mala doma také korčule, tak ich odo mňa odkúpite?“ pýtam sa. „Sú dve možnosti,“ hovorí mi. „Buď spíšeme zmluvu, vy si poviete sumu, ja si k tomu pridám 20 percent a predávam ich. Alebo chcete za korčule peniaze hneď, kúpim ich, ale lacnejšie. Keďže nikdy nemám istotu, že ich predám ešte tento rok.“ A to sa týka aj snowboardov alebo lyží. Preto sa do bazáru ľudia vracajú. Prinesú jedny, odnášajú si druhé.

​Nájdete tu nové i použité lyže, bežky, palice, korčule či prilby. Snowboard, ktorý stojí 150 eur, tu kúopite za 60. Nové rukavice či termo ponožky po tri eurá.

„Lyže náhodou aj nepožičiavate?“ skúsim šťastie ako matka, ktorej dcéru čaká lyžiarsky kurz. „Ale áno,“ poteší ma a spomenie, že ľudia mu sem občas chodia aj s prosbou, aby im ´za čarovné slovíčko´ pomohol nastaviť viazania.

Máme dobré lyže, prídeš si?

„K športu som mal vždy blízko,“ spomína Juraj Šulavík. „Venoval som sa džudu, volejbalu, atletike, zbieral diplomy za potápanie, streľbu, lyžovanie, nikdy som sa tým však neživil. Pracoval som v automobilke.“ Až raz vo Viedni na burze zbadal lyže. „Hovorím si, kvalitné a za dobrú cenu. Tak som ich kúpil, zrenovoval a predal.“ Známi ho prosili o ďalšie. A tak začal ´študovať´ lyže. A postupne im rozumel čoraz viac. To bolo v roku 2002.

​"Už dva roky rozmýšľam, či sa mi oplatí obnovovať nápis and dverami, alebo začnem predávať niečo úplne iné," priznáva Juraj Šulavík.

Keď jeho robotu v automobilke rušili a ponúkali mu nudnejšiu alternatívu, rozhodol sa, že pôjde do rizika a skúsi sa živiť tým, čo bolo dovtedy len hobby. „Pred vyše 15 rokmi slúžil tento priestor ako klubovňa,“ hovorí a ukazuje navôkol. „Stretávali sme sa tu susedia, bol tu ping-pongový stôl... Lenže potom sa to zvrhlo, začalo sa tu viac popíjať, fajčiť ako hrať, ľudia z domu boli z toho nešťastní, a tak som im navrhol, žeby som to vzal do prenájmu.“

Prvé tri roky však denno-denne bojoval s pocitom, že bazár bude musieť zavrieť. Po hluchej zanedbanej terase náhodní zákazníci nechodili. „Narobil som si plagátiky a roznášal ich so synom po schránkach, dával ich autám za stierače... Tretí rok som si povedal, že ešte jedna zlá zima a končím. A keď som takmer rezignoval, vtedy sa to rozbehlo.“

​Bazár prežíva na spustnutej petržalskej terase.

V Taliansku našiel kontakty na ľudí, čo predávali veľmi zachovalé lyže za dobrú cenu. „Stali sa z nás dobrí známi. Neraz mi volali: Máme dobré lyže, prídeš si?“ A tak mohol svojim zákazníkom ponúknuť kvalitné ´jazdenky´, ktorých pôvodná cena bola 700 eur, len za 150.

​Ceny sú tu prijateľné.

„Začal som lyžiam rozumieť. Nie všetky sú pre každého. Preto sa vždy pýtam, ako človek lyžuje, aký je lyžiar, či robí radšej slalom alebo väčšie oblúky alebo rád jazdí rýchlo... Každé lyže majú iný rádius, ťažké lyže sú skôr do tvrdého zľadovatelého svahu, ale nie sú vhodné na mokrý sneh...“ vysvetľuje mi toľko detailov, až mám pocit, žeby som mala mať doma minimálne päť druhov lyží. Klientovi však evidentne vie poradiť tie pravé, pretože ľudia ho odporúčali svojim známym. Vlastne tak si vybudoval stabilnú klientelu, ktorá sa k nemu rok čo rok vracia, a preto prežil na terase, kde sotva stretnete človeka.

​Ponuka lyží v bazári.

„Moja výhoda je, že nechcem predať za každú cenu. Nepotrebujem milióny. Viem, že keď predám kvalitnú vec, odporučí ma ten človek ďalej. Na to som stavil. Neraz mi tie horšie lyže zostanú, ale stojí mi to za to. Keď zákazníci volajú, už ich poznám po hlase. Videl som rásť deti od malých špuntov po vyšších ako ja. Rodičia ich priviedli 10-ročných, po dvoch rokoch im boli lyže malé, zobrali si väčšie a menšie tu zas nechali na predaj. Bolo to výhodné pre všetkých.“

​Ponuka prilieb.

Ešte pred pár rokmi, keď už v novembri snežilo, obchod bol plný ľudí. „To bola radosť mať takýto bazár, a december, to bol doslova sen každého podnikateľa. Pamätám si také zimy, že človek v obchode držal lyže, a tak sa o ne bál, že ich nepustil z ruky ani keď si vyberal lyžiarky. A keď si ich na chvíľu oprel, pretože si tie lyžiarky potreboval vyskúšať a niekto sa ´jeho´ lyží len dotkol, vyskakoval z lavice so slovami: Tie sú moje!“

Ničia ma slabé zimy

Šport bazár je otvorený od novembra do konca marca. Takže sezóna práve začala. „Môjmu obchodu sa darí podľa toho, aké je počasie. Keď je zlá zima, ja mám zlú sezónu,“ konštatuje Juraj Šulavík a povzdychne si, že dva predchádzajúce roky boli slabé. Predaj sa mu totiž vždy rozbehne, až keď začne snežiť. Pred dvoma rokmi to bolo až pred Vianocami, minulý rok až v januári. Väčšina klientov bazáru sú totiž ľudia, ktorí chodia lyžovať do menších stredísk a keď nemajú istotu, či tam vôbec bude sneh, lyže pre deti ani nekúpia.

​Keď nie je sezóna, venuje sa Juraj Šulavík svojej bigbítovej kapele Danubeat.

„Možno by ste sa mali zamerať aj na letné športy,“ hovorím mu. „No, už mi hovorili, žeby som mal člny predávať,“ zasmeje sa a potom už vážne pokračuje, že kedysi predával aj bicykle, ale lacnému sortimentu v hypermarketoch nezvládol konkurovať. „Skôr zvažujem niečo iné, ale to je zatiaľ tajné. Taký bazár totiž v Bratislave ešte nie je,“ dodá tajuplne.

(in)

Článok vznikol v spolupráci s webovou stránkou www.kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke. Vďaka nej zistíte, že mnoho vecí viete zohnať pár metrov od domu a netreba za nimi chodiť cez Dunaj.
Projekt je realizovaný s podporou MČ Petržalka.