Zdroj: Archív TASR
Možno ste zaznamenali, že architektka Štefánia Krumlová pár dní pred Vianocami dostala Cenu Vladimíra Karfíka za celoživotné dielo, ktorú jej udelilo česko-slovenské združenie BLOK. Nie každý vie, že dnes 90-ročná Bratislavčanka je jednou z prvých slovenských architektiek a tiež, že je patrónkou unikátnej Februárky. Pozrite si dobové fotografie sídliska – zmenilo sa významne za tie roky?
Sídlisko na Račianskej ulici, známa Feburárka (podľa niekdajšieho názvu Ulice Februárového víťazstva) stojí už šesťdesiat rokov. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1958 a ukončená bola v roku 1961, niektoré zdroje uvádzajú rok 1962. Navrhol ho kolektív architekta Štefana Svetka, s ktorým spolupracovala aj Štefánia Krumlová, a bolo to jedno z prvých komplexných sídlisk, ktoré malo všetko potrebné – školy aj škôlky, ihriská, sieť obchodov, služby... Unikátna bola tiež samotná výstavba.
Portál vtedy.sk poskytol takýto opis diania na stavbe v roku 1961: „Ulica Februárového víťazstva v Bratislave bude čoskoro jednou z najmodernejších obytných štvrtí Bratislavy. Pracujúci Pozemných stavieb uplatňujú pri budovaní bytov na Ulici Februárového víťazstva pokrokové spôsoby výstavby z liateho betónu a z celomontovaných panelov. V sídlisku z liateho betónu už býva vyše 650 rodín. V tomto roku tu odovzdajú 524 bytov, po dostavbe bude mať sídlisko vyše 1100 bytových jednotiek. Bude kompletne vybavené službami, sieťou predajní štátneho obchodu, 25-triednou všeobecnovzdelávacou školou, materskou školou a detskými jasľami.“
Februárka v roku 1963 a v roku 2022: Zmenilo sa veľa?
Betón liali robotníci priamo na stavbe, pričom technológiu liateho betónu prvýkrát odskúšali práve pri výstavbe Februárky, až neskôr sa použila aj pri bytovej výstavbe sídlisk v iných mestách. Slovenská komora architektov hodnotí experimentálne sídlisko na webe komarch.sk takto: „Harmonické rozloženie domov rôznych výšok, prehľadná veľkosť komplexu, výborné architektonické riešenie a elegantný vzhľad spolu s konštrukčnými novinkami (priečny nosný systém, liaty betón, rámová konštrukcia panelov, vytvorenie bytového inštalačného jadra) vytvorili z tohto sídliska jedno z najlepších toho obdobia.“
1963: Pohľad na časť "moderného bytového mestečka"
Zdroj:
vtedy.tasr.sk
1961: Na sídlisku sa od začiatku rátalo aj s obchodnými priestormi.
Architektka Štefánia Krumlová ako patrónka bytového komplexu na Račianskom mýte sa roky snaží zabrániť snahám o zahusťovanie pôvodnej zástavby sídliska, čo by zničilo jeho autenticitu. Niekedy pritom treba chrániť domy aj pred samotnými vlastníkmi, ktorí sa na vlastnú päsť pustia do rekonštrukcie bytu, lebo im prekáža napríklad stena oddeľujúca kuchyňu od obývačky - a neuvedomujú si, že stavba z liateho betónu nie je panelová stavba, že stena z liateho betónu je nosná. Alebo zamurujú veľkorysý podchod bytového domu a zmenia ho na garáž.
1959: Ulica Februárového víťazstva, dnes Račianska, sa zmenila na jedno z najrušnejších stavenísk Bratislavy.
1959: Na začiatku ulice je 12-podlažná budova postavená metódou liateho betónu. V pozadí vidieť ďalšiu časť výstavby sídliska prúdovou metódou.
Medzi najrušnejšie staveniská Bratislavy patrila v novom roku 1959 práve časť sídliska na niekdajšej Ulici Februárového víťazstva, ktorá sa stavala novou technológiou liateho betónu. V posledných dňoch januára toho roku začala na stavbe prvého bloku 14-členná tesársko-betonárska čata Františka Turkoviča šalovať vnútornú betónovú kostru 9. poschodia, v neskoršej fáze výroby obložili túto kostru s pomocou Wolfových žeriavov panelmi zhotovenými z keramzitobetónovéj hmoty. „Podľa doterajších skúseností trvá celková montáž jedného poschodia v priemere 12 - 14 dní,“ informuje text k dobovej fotografii vyššie. Dozvedáme sa tiež, že murárske čaty na prúdovej výstavbe, ktorá patrila medzi najlepšie v bývalom Československu, sa stali známymi v celej republike.
(ac)