Zdroj: Matúš Husár, archív bytového domu Stavbárska 40 + 42
Je viac miest v Bratislave, ktoré aj za bieleho dňa radšej obídeme. Patrí k nim určite bytovka Pentagon vo Vrakuni, známa ako raj narkomanov. Špina, smrad, rozhádzané injekčné ihly a biedne bytosti ležiace po chodbách boli v najdesivejších vchodoch č. 40 a 42 ešte donedávna bežnou realitou. Domovníčka Lenka Poláková krúti hlavou - dnes už pomaly ani ja nechápem, že sme mohli takto bývať.
Charakter domu s piatimi blokmi na Stavbárskej ulici (preto názov Pentagon) predurčili díleri drog, ktorí sa nasťahovali do niektorých bytov v 90. rokoch, keď sa rozpredávali. S nimi sa začali v budove objavovať narkomani, prostitútky, ľudia bez domova. „Keď sme išli ráno do práce, prekračovali sme ich na schodisku. Asi rekord, ktorý som zažila, bola partia narkomanov na chodbe pred výťahom, z ktorých dvanásti si v rovnakej chvíli aplikovali látku do žily. A videli to často aj deti, býva tu veľa mladých rodín,“ spomína Lenka Poláková, zástupkyňa vlastníkov bytov vo vchodoch č. 40 a 42.
Narkomanov už vnútri nenájdete.
V Pentagone žije od roku 2001, no tvrdí, že ani v tých najhorších časoch neuvažovala o sťahovaní na inú adresu. „Spoločnou aktivitou niekoľkých zodpovedných a statočných obyvateľov domu a za úzkej spolupráce so správcom bytového domu Spokojné bývanie, OZ Bezpečné bývanie a príslušníkov polície sa nám podarilo minimalizovať pohyb aj pobyt cudzích osôb vo vnútorných priestoroch, vymiesť neprispôsobivých,“ hovorí pani Lenka, ktorá predpovedala, že užívatelia drog sa len presunú von, pod ich okná. Teraz strpčujú život ľuďom v okolí.
FOTOGALÉRIA: Desivá minulosť...
Domovníčka Lenka Poláková dbá na prísny režim, inak by to nešlo.
V ruke má zväzok kľúčov s elektromagnetickými čipmi, aby nám ukázala, ako sú zabezpečené vstupné dvere do budovy, schodiská a chodby, aj vstup do komunitnej miestnosti. Slúži na riešenie problémov, na debaty s odborníkmi či na kultúrne podujatia – nedávno v komunitnej miestnosti pripravili pre deti napríklad premietanie filmu.
Ťažko uveriť, že tieto zábery sú z kedysi najdesivejšieho vchodu v Pentagone.
Život v donedávna najproblémovejších vchodoch č. 40 a 42 sa zmenil od základu, a to nielen vďaka komplexnej obnove ich bloku, ktorú ukončili vlani vďaka úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. „Na vytvorenie skutočného domova nestačia technické prostriedky, dôležité sú vzťahy medzi susedmi,“ vysvetľuje pani Lenka. „Snažíme sa budovať komunitu ľudí, ktorým záleží na bezpečnejšom a krajšom bývaní, bez nich by sme zmenu nezvládli. A začínali sme tým, že susedia z chodby sa začali navzájom zdraviť a všímať si, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí.“
Neodrádzajú ju nespokojenci, ktorým prekáža prísny režim. Výťah spojazdnia iba s čipom a odvezie ich len na to poschodie, kde bývajú. A keď príde návšteva, musia si ju vyzdvihnúť pred budovou a potom aj odprevadiť von, aby vnútri nezostal nik cudzí. Kamery, ktoré monitorujú pohyb v bytovke, sa mnohým nepáčia aj preto, že usvedčia vinníka, ktorý niečo poškodí alebo vyloží na chodbu napríklad starú skriňu. Náklady na odstránenie škody či neporiadku tak vedia zosobniť.
Aj toto bola realita v spomínanom vchode.
„Viem, že dve tretiny ľudí ma preto nemajú radi, ale ja nepoľavím,“ hovorí odhodlane domovníčka Lenka, ktorej nechýba energia ani odvaha. Na nadávky, ktorými ju častujú susedia, si zvykla, ale už aj slová poďakovania ju príjemne prekvapili. Vidí obrovský pokrok a ten ju ženie vpred: „Zo 180 bytov v našich vchodoch je problémových už len zopár. Predtým sme ľudí učili, aby nepúšťali do domu narkomanov, ktorí tu fajčia, pichajú si drogy, robia neporiadok, teraz ich učíme zatvárať okná na chodbe, separovať odpad... Chápete ten obrovský posun?“
Domovníčka Lenka Poláková viackrát zdôrazňovala, že všetko zvláda najmä vďaka veľkej podpore predsedu OZ Bezpečné bývanie Petra Grečka, ktorý je manažérom projektu Drogy von. Aj tak máme pocit, že zázračná premena vo vchodoch č. 40 a 42 by bez nej nefungovala. Poznajú ju susedia, ktorí sa na ňu môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc aj o polnoci, ale tiež narkomani pred bytovkou, ktorým neraz volala záchranárov...
Ako to vidí Peter Grečko? „Keď treba v živote zvládnuť náročnú úlohu, človek sám nič nezmôže. Hrdinov nebýva veľa, ale pre také kritické projekty akým je v prípade Pentagonu projekt Drogy von, musí byť líder. Z tohto hľadiska je Lenka Poláková kľúčovou osobou. Je nielen schopná, ale objektu aj rozumie. Iste, takýchto ľudí máme na Slovensku viac, no keďže je Pentagon známy aj v iných mestách, môže byť vzorom pre všetkých.“
Spočiatku mali v tíme 12 nadšencov z domu, postupne sa však zužoval a dnes ho tvorí tzv. Domová rada - 5 obyvateľov domu, Peter Grečko a Jana Adamová zo správcovskej spoločnosti Spokojné bývanie. „Na začiatku projektu Lenka ešte v tíme nebola, neskôr sa však ukázala ako jeho najstabilnejšia a najschopnejšia súčasť. Keby nevznikol takýto silný tím, zázrak v Pentagone by sa nepodaril,“ konštatuje Peter Grečko.
(ac)