Hodiny pri Carltone bývali aj hranaté

Dňa 24. novembra presne o 15.20 sa Bratislava dočkala azda jedného z ďalších „Čumilov“ alebo tradícií? Veru zhruba šesťmetrové a šesť „stovák“ kilogramov vážiace hodiny nám môže závidieť nejedna európska metropola.

Rád by som sa však vrátil k niektorým zatiaľ nevyjasneným otázkam týkajúcim sa histórie samotných hodín. Od ľudí, ktorí sa skutočne pod hodinami stretávali, som sa dozvedel, že hodiny mali tvar štvorca a stáli na trochu odlišnom mieste ako stojí ich súčastná „replika“. Tento fakt mi nedal spať a rozhodol som sa preto začať pátranie po dnes už stratenom osude hodín. Teda začal som pri hodinách. Pri dôkladnom preskúmaní okolia prídete k záveru, že dnešná poloha hodín je iná ako tých pôvodných. Pár metrov od tých dnešných nájdeme červeno-hrdzavú skrinku, ktorú na základe dobových fotografií môžeme pokojne určiť ako podstavec tých minulých. Ak by sme sa mali vyjadriť k tvaru, tak tie pôvodné boli štvorcové a tak trochu úplne iné. (Krásnu fotografiu hotela Carlton s hodinami nájdeme napr. v knihe Bratislava z roku 1956, súbor fotografií zostavených Eugenom Lazišťanom). No odkiaľ potom prišli tie dnešné? A kde teda stáli? V knihe Pressburg - Pozsony - Bratislava 1883-1919 od autorov Cmorej - Gažo môžeme nájsť viacero fotografií hodín, ktorých presná replika sú dnešné hodiny. Dokumentujú tak pohľadnice z rokov 1900, 1905, dokonca nájdeme aj z pred roku 1888. Z týchto je zrejmé, že ich poloha sa postupne menila. Od centrálneho umiestnenia pred divadlom až po presunutie na miesto dnešnej križovatky ulíc Jesenského - Mostová. Po roku 1910 sa takýto typ hodín stráca a už na pohľadnici datovanej rokom 1915 nachádzame hodiny kombinované s verejným osvetlením. Podobné hodiny neskôr nájdeme aj na Šafárikovom námestí. Pod typom hodín, ako sú tie dnešné, sa teda určite naši „dedkovco-babkovci“ a „mamovco-otcovci“ nestretávali. Stretávali sa pod ich mladším bratom, ktorý bol trocha hranatejší, ale zato tiež pekný. Osobne som rád, že tradícia darovania a úcty k histórii sa opäť prebúdza. Všetkým Bratislavčanom, hlavne nám mladším, želám pod hodinami veľa lásky a kus dobrého srdca. Jednému by sme sa však v budúcnosti mali vyvarovať. Ak podobnú pamiatku osádzame, treba sa občas pozrieť, či náhodou výhľadu na ciferník nezavadzá stĺp verejného osvetlenia alebo niečo iné.