Obchod so zdravím: Sankcie za nelegálne platby treba zverejňovať

Zdroj: Shutterstock

Prednedávnom sme uverejnili príbeh Bratislavčana, od ktorého si v ružinovskej nemocnici vypýtali 10 eur za vyšetrenie, hoci ho plne uhrádza zdravotná poisťovňa. Naša čitateľka V. I. má podobnú skú­senosť.

Na neoprávnené vyberanie poplatkov sa sťažovala v rokoch 2017 – 2018 na Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK), keďže v poliklinike na Starých gruntoch  vyberali poplatok 25 eur pred každým vyšetrením. „Veľa peňazí sme tam nechali, ale nič navyše sme nedostali (zdravotné úkony hradila poisťovňa). Na začiat­ku vyberali 10 eur, teraz je poplatok 30 eur.  Bez zaplatenia sa do ambulancie nikto nedostane,“ napísala nám Bratislavčanka.

Tvrdí, že jej sťažnosť vyhodnotil BSK ako opodstatnenú, poliklinika dostala údajne pokutu 500 eur, poplatok však vyberali naďalej. „Žiadala som znovu prešetrenie porušovania zákona. Informovali ma, že ak bude preukázané pokračovanie v porušovaní zákona, bude poskytovateľovi  udelená výrazne vyššia pokuta. Vysvetlili mi, že prevádzkovateľ však niekedy ani nevie, že porušuje zákon. Tak na takéto ospravedlňovanie prevádzkovateľa zo strany BSK sa ani nedá reagovať,“ pokračuje naša čitateľka.
Za najžalostnejšie pritom pokladá vysvetľovanie polikliniky, že sú súkromným zariadením, takže môžu vyberať poplatky - pritom však majú uzatvorenú zmluvu so všetkými zdravotnými poisťovňami. „BSK mi napísal, že výška pokuty bude závisieť od závažnosti, času trvania, od následkov a povahy zistených nedostatkov a že momentálne prebieha správne konanie (to bolo v roku 2018).  Či skutočne dostal prevádzkovateľ pokutu, som sa už nedozvedela. BSK ubezpečuje, že sa zameriavajú aj na iné porušovania zákonov z vlastnej iniciatívy. Uverím tomu, keď budú informovať na svojej stránke, koľko takýchto prípadov riešili a vyriešili, podobne ako to robí Slovenská obchodná inšpekcia,“ dodáva Bratislavčanka.

Aj takto zarábajú v Bratislave obchodníci so zdravím

Ústavou zaručená bezplatná zdravotná starostlivosť nie je vždy poskytovaná za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si zákony vysvetľujú po svojom, na čo dopláca pacient, ktorý sa pre nich stáva zdrojom nelegálneho zisku. Prečítajte si príbeh oklamaného Bratislavčana, o ktorom píše právnik Jaroslav Gründler.

Tvrdí tiež, že v čase sťažnosti jej na BSK nechceli povedať ani to, v akej výške udelili spomínanej poliklinike pokutu, údajne na to nemajú oprávnenie. „Na mojich niekoľko naliehaní – keď som žiadala, nech teda napíšu, podľa akého zákona alebo predpisu  je embargo na takú­to informáciu, mi napísali, že 500 eur. Ale môžem tomu veriť?“

(bn)

Čo hovorí právnik Jaroslav Gründler:

V reakcii na článok o ružinovskej poliklinike, ktorá neoprávnene požadovala poplatok za zdravotný výkon, sa hovorkyňa BSK vyjadrila, že samospráva vykonáva dozor nielen na základe podnetov, ale aj z vlastnej iniciatívy.

Podotýkam, že dozor nad dodržiavaním príslušných ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v platnom znení vyplýva priamo zo zriaďovateľskej pôsobnosti úradu. V súvislosti s vyjadrením o kontrole nedostatkov však vyvstáva otázka riešenia absencie informácií o platbách a ponúkanom nadštandarde ešte pred vstupom občana do ambulancie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má v zmysle ustanovení § 79 citovaného zákona, povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V takomto prípade je poskytovateľ povinný vo vstupných priestoroch alebo v čakárni umiestniť aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu, pričom cenník poplatkov musí byť schválený samosprávnym krajom. Otázku, prečo nástroj kontroly poplatkov občanmi priamo na mieste vo väčšine prípadov v čakárňach našich lekárov chýba, treba adresovať zriaďovateľovi zariadenia.