Napísali ste nám 22/2001

S rozšírením internetu v posledných pár rokoch začali vznikať verejné prevádzky zvané internetérie. Zatiaľ čo v centre mesta slúžia internetérie skutočne na prístup k informáciam na sieti a ich prostredie je kultúrne, tzv. internetérie na Dlhých Dieloch majú celkom odlišný charakter.

Ak vstúpite do týchto priestorov kvôli pripojeniu na internet, budete si pripadať ako cudzinec medzi domorodcami. Priestory sú zaplnené tínedžermi, ktorí hlasno a veľmi vulgárne na seba pokrikujú. Hrajú totiž počítačové hry, ktorých úroveň či presnejšie psychologická škodlivosť je témou na iný obsiahly článok. Väčšina z nich fajčí a priestor je úplne zadymený.

Poviem vám, že je problém vydržať v takom rušivom a nezdravom prostredí hodinu a pracovať na svojej téme. A čo tí neplnoletí chlapci, ktorí toto prostredie navštevujú väčšinou denne? Vieme, že sedenie pri počítači je návykové. Preto si myslím, že názov „digitálne krčmy neplnoletých" pre tieto hlučné zafajčené herne plné deštruktívnych programov nie je názvom obrazným ale, žiaľbohu, faktickým. Prosím vás zodpovední a platení pracovníci, stanovte pravidlá pre túto novú sféru života najmä mladých ľudí s cieľom obmedziť škodlivé hygienické a sociálne prostredie a deštruktívne programové vybavenie.

Prečo nikto z kompetentných nestanoví pravidlá pre majiteľov internetérií, ktorí, ako vidno, vnímajú z celého spektra života len sféru peňazí? V školách zavádzame internet umožňujúci tým najcitlivejším stretnúť sa s najväčšou vulgárnosťou a nikto nenainštaluje filtre, ktoré sa dajú zadarmo stiahnuť z internetu. Prečo nám stačí, ak o morálke rozprávame v médiách a v reálnom živote nechceme vidieť deštruktívnu lavínu pohlcujúcu psychiku tých, ktorí sa jedného dňa postavia na naše miesta?

František Kučo, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA

Naša „metropolka" sa skutočne mení. To je fakt, ale ako? Na pohľadniciach dozaista vynikne nová Zámocká ulica, zrekonštruované námestia bez stromov a predovšetkým „hit" Bratislavy Hotel Carlton. A práve pri ňom by som sa rád zastavil. Pri jeho rekonštrukcii som jasal ako každý Bratislavčan nad rýchlosťou opráv a tešil sa, ako bude Carlton zase to, čo býval a už som sa v ňom videl, ako pijem dobrú kávu a ochutnávam skvelú štrúdľu pri príjemnej hudbe. No nesplnili sa moje očakávania o pokojnom mieste, kde nestretnete našu „smotánku" podsvetia a budete mať pokoj od nepríjemných spoločníkov albánskej, ruskej a inej národnosti.

Bol som smutný z toho, že pri príchode do hotela som bol svedkom nepríjemnej situácie, keď si člen jednej nemenovanej, nie charitatívnej organizácie, zaparkoval svojho „džípika", ktorý by sa viac hodil niekam do púšte alebo Tatier, priamo do trate električiek. Tie potom ako psík so stiahnutým chvostom museli čakať, až sa „vážený" pán vráti z rokovania, ako bolo povedané nie práve najslušnejšími taxikármi. Chvalabohu, trvalo to len 15 minút.

Druhá vec ktorá ma zarazila, bolo parkovanie pred hotelom. Absolútne nechápem, na čo je pred hotelom minimálne 20 parkovacích miest, keď pod námestím je parkovacieho miesta neúrekom. Carlton bol charakteristický svojím letným sedením. Kam ho mienia umiestniť dnešní majitelia, keď pred hotelom je asi dva metre široký chodník a parkovisko?

Marián Stermenský, Bratislava
LIST ČITATEĽA