Doba trvanlivosti je aj v cene výrobku

Našu čitateľku trápia problémy s potravinárskymi výrobkami. Citujem z listu: Márne hľadám celý týždeň jogurt slovenskej výroby v určitom obchode. Keď ho konečne vyložia, má už 10 - 12 dní. Minie sa a zase ho niet. Opakuje sa to dokola, nie je možné kúpiť ho čerstvý. Mliečne výrobky neustále stúpajú na cene, žiaľ, nie v kvalite, ani serióznosti výrobcov a predajcov.

Toľko z listu - čo k tomu povedať? Niekoľko miliónov korún sa napríklad vynaložilo na reklamnú akciu s názvom „Kupujme lepšie Slovensko“. Tie peniaze boli z našich daní, pretože štát nevytvára žiadne hodnoty. Štátny rozpočet je naplnený do posledného haliera iba z daní, teda z našich peňaženiek. Čo sa samotnej akcie na zvýšenie predaja slovenských výrobkov týka, som za. Veď výroba na Slovensku vytvára pracovné príležitosti u nás doma. Ak však takáto akcia zostane tak akurát v podobe ziskov reklamných agentúr, potom mám zásadne iný postoj.

Domnievam sa, že je hazardovaním s národohospodársky zmýšľajúcim spotrebiteľom, ak ho nahováram na kúpu výrobkov, ktoré na pulte obchodov nenájde! Ako dlho ešte pretrvá ochota spotrebiteľa vynaložiť čas na detektívne pátranie po slovenských výrobkoch? Pritom pomoc by sa azda našla. Ak už sa niektoré ministerstvá montujú do výroby, potom by sa hádam mali aj presvedčiť, či známy „ľudský faktor“ ich úsilie nemarí. Veď čo iné ako pohodlnosť bráni či už výrobe alebo obchodu, aby bol celý sortiment na Slovensku vyrábaných výrobkov aj na pulte? Skúsenosť našej čitateľky hovorí za všetko.

Čas spotreby kyslomliečnych výrobkov je bežne 14 až 21 dní. Trvanlivosť je zakalkulovaná okrem iného aj do ceny výrobku. Je maximálne nesvedomité, ak väčšinu tohto času vyčerpáva výrobca, prípadne veľkosklad obchodných zložiek. Veď predĺžená trvanlivosť má umožňovať spotrebiteľom, aby si mohli vytvoriť čiastočné zásoby, ale aj ušetriť čas a náklady spojené s nakupovaním.

V Európe je napríklad bežné, že ešte aj dôchodcovia nakupujú iba raz za mesiac. Tak môžu najlepšie využiť rôzne množstevné zľavy, ale napríklad aj využiť taxislužbu na dopravu ťažkého nákupu domov. Nemám sa vznášať dva metre nad zemou? Vôbec nie. Veď počas dvadsaťročnej praxe s potravinárskym priemyslom som sa nespočetne krát presvedčila, že výroba u nás dokáže minimálne to čo v Rakúsku, Nemecku...

Prax v obchodnej inšpekcii ma naučila aj to, že pre obchodníka je jednoduchšie, ak vezme tovar privezený ku dverám, ako by sa mal naťahovať s našou prispanou výrobou. Myslím, že som si práve pohnevala výrobcov i obchodníkov. Žiaľ, iná už nebudem. Som totiž presvedčená, že spotrebiteľ je určujúcim článkom kolobehu tovaru! Bez našej koruny zakape obchod, potom výroba, štátny rozpočet a celkom na konci možno aj my. No to sa nestane, nebojte sa!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN