Predávajúci ručí aj za tovar z druhej ruky

Naša čitateľka si v záložni kúpila video zn. Sanyo - teda žiaden „šmejd“ - za 7500 korún. Stihla na ňom prehrať tri kazety a prístroj prestal fungovať. Jednoducho avizuje, že je v ňom kazeta, ale v skutočnosti sa kazeta zasunúť nedá.

Hneď, ako na chybu prišla, išla video reklamovať do záložne. Tam jej síce odporučili opravára, ktorý s nimi spolupracuje, ale upozornili ju, že si opravu bude musieť hradiť sama, keďže oni záruku nedávajú. Pritom nevylúčili, že oprava môže stáť aj do 2000 korún. Naša čitateľka sa domnieva, že aj na použité výrobky sa vzťahuje záruka a chce vedieť, kto má zaplatiť opravu: záložňa alebo ona. Toľko z listu našej čitateľky.

Aby som čitateľov príliš nenapínala, dám odpoveď na problém hneď. Opravu má bezplatne vykonať ten, kto jej výrobok predal, teda záložňa. Moja odpoveď by hádam bola iná, ak by bola kupovala video pod rukou od neznámej osoby a za podstatne nižšiu cenu. Problémom sa zaoberajú hneď dva zákony - Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľov. Ten prvý hovorí, že predávaná vec musí mať požadovanú akosť a musí byť bez chýb - o čom sa kupujúci má právo presvedčiť. Predpokladám, že naša čitateľka si toto právo uplatnila - konečne kúpené video ešte mesiac aj fungovalo.

Jeden z paragrafov taxatívne určuje, že záručná lehota priemyselného tovaru je 6 mesiacov, ktorú nemôže predávajúci skrátiť. Podľa toho istého zákona predávajúci zodpovedá za chyby, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za chyby vzniknuté ich použitím alebo opotrebením, prípadne za chyu, pre ktorú bola stanovená nižšia cena. Teda, ak by v záložni pri kúpe našu čitateľku upozornili, že sa výrobok môže znefunkčniť, pretože slúži napríklad na dekoráciu, mohli by sa predávajúci vyvliecť z povinnosti ručiť za výrobok počas zákonom zaručenej lehoty.

Dúfam, že si uvedomujete iróniu, ktorú si neviem odpustiť. Stretávam sa občas s neuveriteľnou ľahkomyseľnosťou spotrebiteľov, ale hádam sa len nenájde nikto, kto si kúpi video namiesto vázy! Kto má platiť opravu, som už napísala. Teraz už iba poradím našej čitateľke, ako postupovať, ak jej predávajúci nebude chcieť uhradiť opravu. Najlepšie by bolo ešte pred prevzatím a vyplatením opravy kontaktovať záložňu a odvolať sa na Občiansky zákonník.

Ak to nepomôže, môže sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu s podnetom na nesprávny postup pri reklamácii zo strany predajcu. Ak má predajca rozum, vyhovie sťažovateľke skôr, ako sa ona obráti na SOI. Ušetrí si tým pokutu. Ak by však išlo o veľkého „kameňáka", ktorý nechce uveriť, že sa zákon vzťahuje aj na neho, musí naša čitateľka použiť súdnu cestu. Po vyhranom súde jej potom už predajca zaplatí všetko, vrátane poplatkov za súdne konanie, stratu času, ba i známku, ktorú nalepila na list redakcii.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN