Pozor na čistiarne, kde neručia za výsledok

Pred niekoľkými dňami som dostala objemnú obálku. Ukrývala v sebe vyše 20 strán ročnej kalvárie pri riešení reklamácie pani Marty V. z Bratislavy. O čo išlo? O zákazkovo šitý kožuch - presnejšie jeho vyčistenie.

Pred rokom si dala pani Marta chemicky vyčistiť dlhý slovenský kožuch hnedej farby s nádychom do siva, zamatovej úpravy s kožušinovým lemom. Keď si o týždeň mala zákazku prevziať, zistila, že sa jej pôvodnému kožuchu stala krivda - zrazil sa do dĺžky aj do šírky, stratil pôvodnú farbu a lesk, zostal celý tmavý, nesúvislej farby s viditeľnými mapami v jeho spodnej časti a rukávy pôsobili skôr dojmom silného mastného znečistenia ako vlastného čistenia.

Ako píše pani Marta, kožuch bol šitý v roku 1989 vo Vkuse za 15 000 Sk, bol iba mierne znečistený občasným nosením, neboli na ňom nijaké škvrny ani náznaky silného znečistenia a poškodenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti na mieste, t. j. v čistiarni, uplatnila reklamáciu a odmietla kožuch prevziať. Reklamačný protokol jej síce nevystavili, ale ju ubezpečili, že do 14 dní bude kožuch v poriadku. Čo sa stalo ďalej?

K zlepšeniu vzhľadu nedošlo, kožuch zostal nezmenený, nuž ho opäť reklamovala a odmietla prevziať. A tu sa začalo to, čo sa v našej legislatívnej “hantýrke” nazýva ťažko alebo vôbec nevymožiteľným právom. Pre krátkosť zhrniem výsledky ročnej kalvárie. Po jedinom telefonickom kontakte sa ďalší kontakt s konateľkou firmy stal nemožným. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) na podnet pani Marty vykonala dve previerky na regulárnosť reklamačného konania. Podľa odpovedí, ktoré dostala sťažovateľka, boli voči konateľke firmy vyvodené zo strany SOI príslušné sankcie. Tým SOI považuje prípad z vlastného pohľadu za uzavretý.

Čo sa ešte môže v prospech pani Marty stať? Žiaľ, musí to ísť tzv. súdnou cestou, ktorú musí absolvovať osobne. Naša legislatíva ani po 10 rokoch nepozná inštitút verejného zastúpenia poškodeného spotrebiteľa odbornou organizáciou. Faktom je, že civilizované krajiny takúto možnosť v legislatíve zastúpenú majú. Pani Marta však žije 60 kilometrov od Viedne, a preto sa musí naozaj obrátiť na súd, ak chce vymôcť časť ceny znehodnoteného kožucha. Prečo? Podľa zákona o SOI nie je ona kompetentná (resp. nemôže) vstupovať do občianskoprávneho vzťahu, akým je aj reklamačné konanie medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby.

Spotrebiteľ má možnosť domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Čo na tom, že pri podaní žaloby vznikajú ďalšie náklady pre spotrebiteľa. Čo na tom, že výsledok rozhodnutia súdu je neistý. Spomínam si na prípad z “riaditeľovania SOI”, keď aj Najvyšší súd rozhodoval pri podaní o koze, hoci ja som žalovala voz! (Mimochodom za dva roky sa ukázalo, do akej miery sme mali vtedy pravdu!) Nuž, žiaľ, pani Marte nevieme pomôcť ani my. Ťažko ju uteší rada, aby do čistiarne Brillant Clean na Košickej ulici nedávala čistiť ďalší kožuch. Kožuchy a kožené výrobky musia čistiť také prevádzky, ktoré na to majú nie iba stroje, ale aj “fortieľ”. Aby som predsa skončila ako-tak pozitívne.

Ďakujem svojej menovkyni. Aspoň si dám pozor a nedám do čistiarne, kde mi nezaručujú výsledok, svoj dlhý kožený kabát!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN