Jar je tu, vtáky sa vracajú zo zimovísk. Ktorý druh má za sebou najdlhšiu cestu?

15.3.2017
0
Jar je tu, vtáky sa vracajú zo zimovísk. ktorý druh má za sebou najdlhšiu cestu? - kudelnickaT
Páčil sa vám článok?

V najbližšie dni očakávajú ornitológovia prvý vrchol jarnej migrácie vtákov. Tá trvá v porovnaní s jesennou kratšie, jedným z faktorov je vplyv hormónov kvôli rozmnožovaniu a pudu hniezdenia. Očakávajú sa prílety mnohých druhov vo veľkých počtoch, napríklad piniek, ktoré vytvárajú až tisícové kŕdle.

„Návrat zo zimovísk už začal u mnohých druhov. Prvé druhy k nám prileteli koncom februára  – cíbiky chochlaté a škovránky poľné. Naopak od nás odlietajú operence, ktoré u nás zimovali, z dravcov sú to napríklad kane sivé, myšiaky severské a väčšina myšiarok močiarnych. Jeden z  vrcholov jarnej migrácie nastane v najbližšie dni – predpokladá sa príchod prvých navrátilcov najmä zo Stredomoria, medzi ktorých patria vrchárky modré, sláviky červienky, drozdy plavé, strnádky trstinové, kúdelničky lužné (na úvodnej fotografii) i kolibkáriky čipčavé. Počas sťahovania sa orientujú na základe reliéfu, hviezd, či svojho „vnútorného“ kompasu. Aj po mnohých rokoch skúmania je veľké sťahovanie v ríši zvierat pre ľudí tajomné – u niektorých druhov napríklad nevieme objasniť všetky príčiny migrácie,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Jarná migrácia je rýchlejšia, ako jesenná; vtáky už majú viac skúseností, počas cesty sa menej zastavujú, aby sa nakŕmili. Ovládajú ich aj hormóny kvôli pudu hniezdenia. Niektoré samce dokonca migrujú z kratších vzdialeností, na jar tak majú bližšie do teritória, ide napríklad o glezgy. Počas migrácie čelia vtáky mnohým hrozbám, okrem prirodzených, ako sú púštne búrky, vyčerpanosť, nedostatok potravy, ide aj o človekom spôsobené ohrozenia – lov, kedy napríklad v Libanone dochádza najmä k odstrelu bocianov. Na Slovensku ich už privíta  25 kilometrov trás bezpečných elektrických vedení, ktoré si vtáky vďaka špeciálnym prvkom včas všimnú. Nadletia ich a predíde sa tým nárazom, ku ktorým doteraz dochádzalo. Prvky sme umiestnili v rámci projektu LIFE Energia a práve obdobie migrácie je ideálne pre overenie ich účinnosti, kedy sledujeme, ako na ne vtáky reagujú,“ hovorí Marek Gális, odborný koordinátor projektu LIFE Energia.

„Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. Absolútny rekord zapríčinený nepriaznivým jarným počasím – severným prúdením, drží  pri návrate zo zimoviska na hniezdisko sokol červenonohý. Vďaka osadenej  vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33 000 kilometrov. Po prílete začínajú vtáky s hniezdením a pridajú sa tak k tu už začatým hniezdeniam myšiarok ušatých a sokolov myšiarov. Hniezdna sezóna 2017 už začala,“ uzatvára Slobodník.

Ako nás informovali v združení Ochrana dravcov na Slovensku, všetky spomínané druhy s výnimkou orla krikľavého žijú i v Bratislave alebo jej bezprostrednom okolí.

(ts, ms, Foto: dravce.sk)

 

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.