Herec Ivan Šándor: Mesto už nie je multikultúrne ako kedysi

Celý život prežil v Bratislave. Na rodné mesto nedá dopustiť, aj keď mu prekáža, že výstavba Mosta SNP rozdelila Staré Mesto, ktoré má najradšej. Práve tu prežil pubertu, strednú školu a aj vysokú. Je mu ľúto, že Bratislava už nie je tým multikultúrnym mestom, akým v minulosti bola. Sympatický herec a človek so známym hlasom Ivan Šándor (43). S manželkou Rony (dcéra prof. Traubnera, tiež neurologička, pozn, red.) vychováva dve deti.

Kde ste vyrastali?

Bolo to v Ľudovej štvrti. Chodil som tam aj na základnú školu, vtedajšia Telmanova, dnes Za kasárňou. Vtedy to bol okraj Bratislavy, no dnes je to už širšie centrum mesta. Bolo to veľmi príjemné, všetci susedia a rovesníci sme chodili do jednej školy. Stretávali sme sa aj po škole. V tom čase to bola výberová škola zameraná na nemčinu. Za socializmu to nebolo až také bežné.

Spomeniete si na nejaké príhody, čo ste s kamarátmi vyvádzali?

Samozrejme. Bolo to pestré. V tejto časti býval aj zosnulý Ivan Krajíček. S jeho dcérou som sa kamarátil. So spolužiakmi sme sa ráno pred začiatkom školy stretávali na „luďáku“, kde bola fontána, do ktorej sme radi skákali.

Chodili ste aj poza školu?

V tom čase sa príliš poza školu nechodilo. Bol tvrdý socializmus, považovalo sa to za neprístupné. Učitelia a aj rodičia boli na nás tvrdí.

V tejto časti je odnepamäti známa krčma u Patkoša...

No jasné. No tej sme sa na základnej škole vyhýbali. Bola to taká klasika, kde chodili všetci dospeláci. No my sme mali pred ňou rešpekt. Ani na kofolu sme si netrúfali ísť sami.

Dokedy ste v tejto časti mesta žili?

Celú základnú školu a potom sme sa presťahovali do Ružinova.

Spomeniete si na nejaký zážitok z detstva spojený s Bratislavou?

Z detstva ani nie, ale keď som začal chodiť na konzervatórium a na vysokú školu, to už bolo niečo iné. Čas som trávil v centre Bratislavy. Obe školy boli veľmi spoločenské. Dá sa povedať, že od 15 rokov som fungoval v Starom Meste. Domov som chodil akurát spávať. Teda aby som bol presný, občas. Často som zostával prespávať na internátoch. A celý môj život sa točil v centre.

Prespávali ste na internátoch? Veď ste boli z mesta...

Jasné. To bolo v rámci našich študentských žúrov.

Ktoré zákutia Bratislavy ste v tom čase vyhľadávali? Kde ste sa cítili najlepšie?

VŠMU je v srdci starej Bratislavy. Boli sme pravidelní návštevníci tradičných krčiem ako je Verne, vtedajší Danglár. Oproti školy boli krčmy tzv. šuflíky. Presedeli sme tam celé dni a občas sme išli do školy.

Z krčmy rovno do školy?

Jasné. To boli bežné veci. Pamätám si, ako so Zuzou Fialovou sme išli rovno z krčmy na hodinu spevu. To sme už pred hodinou dávno spievali.

Separovali ste sa ako Bratislavčania od tých, čo prišli z iných miest?

Nie, vôbec. Ďalšou spolužiačkou bola Barbora Bobulová z Martina, dnes úspešná herečka v Taliansku. Ďalej s nami chodilo kopec ľudí z východu. Boli sme asi pol na pol. Polovica z Bratislavy a polovica cezpoľní. Nerobili sme rozdiely. Boli sme všetci jedna partia.

Vaša prvá láska bola z Bratislavy?

No neviem. Bolo to v Bratislave, ale neviem, odkiaľ bola. (Smiech)

Riešili ste niekedy, že niekto je z Bratislavy a iný cezpoľný?

Nie. Nikdy mi to ani nenapadlo.

Kam ste s rodičmi ako dieťa najradšej chodili?

Moja babka z otcovej strany bola z Vajnôr. Veľmi často sme chodili k nim. Mali rodinný dom. S bratom sme tam trávili víkendy a voľný čas. Vtedy to bola typická dedina. Robili sme si tam, čo sme chceli.

A teraz sa lepšie cítite v dome na dedine, či ste skôr mestský kaviarenský typ?

Myslím si, že som jednoznačne kaviarenský typ. Aj som to u seba veľmi podporoval. (Smiech)

Máte dve deti. Vediete ich k láske k mestu, či naopak chodíte s nimi do prírody?

Brávame ich k mojim rodičom do Vajnôr. Pre deti je super, keď môžu vybehnúť bezpečne na záhradu a nemusia behať po uliciach plných áut.

Sám ste nepremýšľali nad odchodom z mesta?

V tejto chvíli ani nie. Možno na staré kolená. Teraz snáď nejaký víkendový domček vo Vajnoroch.

Je dnes Bratislava nebezpečnejšia ako v minulosti?

Myslím si, že nie. Nevidím žiadny rozdiel. Stále sa cítim rovnako. Aj keď s manželkou občas ideme von a vraciame sa v noci. A navyše chodíme do centra, do okrajových častí príliš nechodíme.

V kvalite života vidíte rozdiely?

Určite. Potvrdzujú to aj štatistiky, že Bratislava v kvalite života v porovnaní aj s inými regiónmi v rámci EÚ je nadpriemerná.

Je niečo, čo vám na Bratislave prekáža?

Najviac asi výstavba Nového mosta, ktorá zničila Podhradie a rozdelila centrum mesta. Bol to naozaj necitlivý zásah do prostredia. Vadí mi tiež, že bola zbúraná Vydrica. Rovnako nie som veľkým fanúšikom nákupných centier. Iste, chodím tam občas aj ja, keď potrebujem niečo rýchlo vybaviť, ale snažím sa centrám vyhnúť.

A v porovnaní s minulosťou?

Bratislava bola vždy multikultúrnym mestom. Všetci, bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie, sem patrili a cítili sa tu doma. Vzájomne sa obohacovali a mesto kvitlo. Je mi smutno, že už takýto status Bratislava nemá. Chýba mi, že naše mesto už nie je také multikultúrne, ako v minulosti bolo.

Myslíte si, že by tomu pomohli aj migranti, ktorých tak veľmi naša vláda nechce k nám pustiť?

Myslím, že áno.

Prekážali by vám v Bratislave, keby prišli?

Zatiaľ nikto neprišiel. Stále čakáme, kedy prídu a stále nič... Ako povedal pán Lasica, stále ich to ťahá do tých lepších krajín, ako je Švajčiarsko. Vyjadrenia niektorých politikov na ich adresu sú pre mňa absolútne neprijateľné. Strašenie migrantmi je populistické a účelové.

Neprekážalo by vám, keby vedľa vás bývali?

Neviem, či by boli schopní kúpiť si tu byt. V každom prípade proti migrantom, iným národom absolútne nič nemám. Som presvedčený, že by dokázali obohatiť Bratislavu.

Čím je podľa vás Bratislava výnimočná, na čom by mala stavať?

Veľmi významný je pamätník Chatama Sofera. Pre celé európske židovstvo bol Chatam Sofer významným mysliteľom. Na výročie úmrtia a narodenie sem chodia Židia z celej Európy. Jeho škola a aj jeho potomkovia sú naďalej veľmi významní a uznávaní. Samotný pamätník je významnou architektonickou stavbou, na ktorú by sme mali byť hrdí.

Pokiaľ ide o naše predsedníctvo v EÚ, urobila si Bratislava hanbu, alebo naopak je čo pochváliť?

Podľa mňa bolo dosť trápne, ako rýchlo poopravovali cesty, po ktorých mali úradníci z Únie jazdiť. Pripomína mi to návštevu Gorbačova, keď na ceste z letiska vymaľovali všetky stĺpy. Priznám sa, že ani neviem, na čo je rotačné predsedníctvo dobré.

Aj preto, aby sme odprezentovali krajinu a hlavné mesto...

Tak potom sme Bratislavu krásne vyfarbili. (Smiech)

Ste predovšetkým dabingovým hercom. Prekáža vám, že novinári vás často označujú nálepkou, že ste skôr hlas ako tvár?

Vôbec. Najviac sa živím dabingom. Tak je to prirodzené.

Čo okrem dabingu robíte?

Hrám divadlo, občas účinkujem v seriáloch.

Dabovali ste Brada Pitta, Matta Damona. Kto vás najviac bavil?

Je super, že s týmito „áčkovými“ hercami môžem starnúť, respektíve dozrievať.

A čo kreslené postavy? Dabovali ste aj Kung Fu Pandu...

Áno. Aj Micky Mousa, Spidermana. Ten sa samozrejme páči aj mojim deťom. Tie sú rady, keď ma počujú v televízii. Už to ale neberú ako niečo výnimočné. Len skonštatujú: zase tatino rozpráva v televízii.

(lb, Foto: archív I. A.)